O tebe - V biznise

Ivona Hrnčiarová: Naša pop-up reštaurácia sa objaví vždy len na jeden večer

Ivona Hrnčiarová: Naša pop-up reštaurácia sa objaví vždy len na jeden večer Počet fotiek v galérii: 46

Čím som staršia, tým si viac vychutnávam jedlo. Neviem čím to je, už vôbec neviem, či to platí pre všetkých, u mňa to tak skrátka je :) Ak to platí i vás - mám tu pre vás niečo špeciálne - keď si prečítate nasledujúce riadky, budete to chcieť vyskúšať. Ale pozor, reštaurácie sú nuda! Prečítajte si inšpiratívny rozhovor s Ivon Hrnčiarovou z "Forbidden Taste rodiny". Viac už nepoviem, len čítajte... :))) 

Z každej strany na mňa pozerá Forbidden Taste. Prezraď naším čitateľom, ktorí nepoznajú koncept Forbidden Taste, čo to vlastne je :)

Forbidden Taste je pop-up projekt v Prahe, ktorý sa riadi heslom „Reštaurácie sú nuda“. Naša pop-up reštaurácia sa objaví vždy len na jeden večer, vždy na inom, netradičnom mieste a s vopred neznámym menu. Hostia sa o dátume dozvedia a možu prihlásiť len prostredníctvom nášho newslettra, kde vyplnia dotazník. Vybraní hostia sa až v deň konania akcie dozvedia, kam majú prísť. Forbidden Taste sme zorganizovali už napríklad v skateparku, bývalej trafostanici, divadle, galériách a teraz najčerstvejšie v utajenej sále bývalej závodnej jedálne podnikov Praga z roku 1907.
Forbidden Taste je hlavne o prekvapeniach a hre v spojení s nekonvenčnou lokalitou, tajným menu a zaujímavými ľuďmi. Degustačné menu je zostavené takmer zakaždým iným hosťujúcim šéfkuchárom. Hostia sa všetko dozvedia na základe indícií až pred daným chodom.

Na naše pomery nie celkom bežná záležitosť, ako to celé začalo?

My stále hovoríme, že to začalo pri pohári (alebo flaši? :)) vína. S Tinom, mojim manželom, sme sa zamýšlali nad tým, že keď ideš na večeru do reštaurácie, aj tak vieš presne, čo ťa čaká. Príde čašník, dostaneš jedálny lístok, ješ, piješ, odídeš. A nech je to i tá najlepšia reštaurácia v meste, okrem skvelého jedla a servisu ťa tam málokedy niečo prekvapí. Tak vlastne vznikol nápad na Forbidden Taste – usporiadať večeru, ktorá je už hrou od samotnej registrácie, čakaní na sms s indíciou, zaujímavým servírovaním, kde je avšak skvelé jedlo stále v hlavnej úlohe. Prvý pop-up v bývalej trafostanici sme usporiadali 31.5.2013.

A prečo práve Praha?

Do Prahy sme sa presťahovali pred 4 rokmi a zatiaľ je to naše aktuálne stanovisko. Nehovorím, že tu ostaneme, ale nehovorím ani, že tu nie sme spokojní. Máme tu kamarátov, zázemie a Praha je krásna!

Už je takým mojim zvykom, že v každej krajine absolvujem minimálne jeden kurz varenia. Takže okrem korenín a ingrediencií si prinášam domov aj recepty a vačšinou i kuchárske knihy (radšej si do backpacku zabalím menej tričiek, aby som to zvládala odniesť i s tými kuchárkami:)).

Znie to perfektne, určite mi dajú naši čitatelia za pravdu :) Pre koho je tento koncept určený?

Pre tých, ktorí chcú zažiť niečo iné, neboja sa experimentovať a ani zoznámiť s novými zaujímavými ľuďmi. A samozrejme majú radi dobré jedlo. Na pop-upoch sme mali od 18-ročného mladého kreatívca po 69-ročnú pani, ktorá precestovala skoro celý svet. Tým, že nám hostia pri prihlasovaní o sebe vždy niečo napíšu (kto sú, kto je ich hosť a pod.) vieme sa hrať i s usádzaním hostí. Tak nám už vzniklo pri Forbidden stole pár zaujímavých prepojení. Napríklad na jednej večeri sedeli pri stole dvaja architekti a po večeri odchádzali s dohodnutým projektom. Alebo človek z reklamky sedel vedľa umelca, s ktorým teraz spolupracujú. To nás teší, pretože Forbidden Taste je aj o spájaní zaujímavých ľudí. Koniec večere (vačšinou pri dezerte) je vždy spoločný, interaktívny - „odsadíme“ hostí od stola, tak aby mali priestor dať sa do rečí i s ostatnými Forbidden Tasters.

Je počet účastníkov obmedzený?

Áno, každý večer je síce iný, ale počet účastníkov je vždy obmedzený. To nám dáva možnosť sa viac pohrať i so servírovaním, programom a vytvára to i exkluzívnejšiu a intímnejšiu atmosféru večere. To sa samozrejme može meniť, na poslednom evente 28.11., sme mali 50 hostí. Bola to večera s názvom Hudba Budúcnosti a o menu sa postaralo 8 známych mladých progresívnych šéfkuchárov, z ktorých každý pripravoval jeden chod. O pop-up bol veľký záujem, po pol hodine sme museli otvárať už len Waiting List.

Kto pripravuje menu? Kde beriete inšpiráciu?

Hlavou celej food časti Forbidden Taste je šéfkuchár a kamarát Petr Heneš, ktorý stojí za Forbidden Taste od samého začiatku. Za ním sme prišli s prvotnou myšlienkou a jeho nadšenie nás taktiež presvedčilo ísť do toho. My by sme koncepty netradičných večerov vymýšľať mohli, ale bez človeka a šéfkuchára, ktorý dokáže nápad zrealizovať (a to v podmienkach bez kuchyne, vody a pod.) by to nešlo. Petr nie je len človek, ktorý vytvára menu, ale rovnako prichádza i s veľa nápadmi na rôzne druhy servírovania, zaujímavých Live Cooking shows a tiež má na starosti dohľad a organizáciu, aj keď je na večeru pozvaný hosťujúci šéfkuchár. Snažíme sa taniere využívať úplne minimálne a servírujeme napríklad na kachličkách, kôrach, panvičkách a kombinujeme tiež veci, do ktorých sa možu zapojiť hostia. Napríklad sladké tetovanie dezertu na ruku, ktorý si hostia možu z ruky zjesť, je skvelou sladkou bodkou na záver:)

Forbidden Taste je pop-up projekt v Prahe, ktorý sa riadi heslom „Reštaurácie sú nuda“. Naša pop-up reštaurácia sa objaví vždy len na jeden večer, vždy na inom, netradičnom mieste a s vopred neznámym menu. Hostia sa o dátume dozvedia a možu prihlásiť len prostredníctvom nášho newslettra, kde vyplnia dotazník. Vybraní hostia sa až v deň konania akcie dozvedia, kam majú prísť

Koľko projektov máte za sebou? Ktorý sa ti vryl do pamäti?

Verejné pop-up večere sú len jednou časťou Forbidden Taste. Po pár akciách nás začali hostia oslovovať, aby sme večeru usporiadali aj pre ich firmu, známych.. na začiatku sme sa tomu bránili, nechceli sme byť ďalšou „eventovkou „ či „cateringovkou“, robili sme to ako hobby. Keď však ponuky chodili častejšie, povedali sme si, prečo nie? Ak dokážeme zachovať koncept s tajným menu, netradičnou lokalitou, tajomstvom a prekvapením. A myslím, že sa sa nám to úspešne darí. Založili sme Forbidden Taste First Class, čiže večere pre korporátnu klientelu. Týchto eventov organizujeme pomerne veľa a každý event je kompletne robený na mieru klienta. Tým pádom nám ostáva trochu menej času na verejné pop-upy, ale o tom viac nás bavia a o to viac sa na nich dokážeme „vyblázniť“ :) Verejných máme za sebou asi 10, z toho jeden v Bruseli. Firemných je o dosť viac, pred Vianocami robíme minimálne jeden event týždenne a naše večere sme organizovali i v Bratislave, či vo Viedni.

V akom duchu sa niesla ostatná akcia? 

Momentálne máme za sebou jeden úžasný event, z ktorého atmosféry ešte všetci tak trochu žijeme – Hudba Budúcnosti. Uskutočnil sa 28.11. a bol pod taktovkou 8 šéfkuchárov (Jany Bilíkovej, Přemka Forejta, Lukáša Heska, Petra Heneša, Ondřeja Hutnika, Kamu Rundusovej, Stephena Senewiratneho a Tomáša Valkoviča). Celý event bol postavený na jedle, zmysloch a hudbe.
Okrem toho, že každý zo šéfkuchárov vytvoril 1 chod, jeho jedlo súviselo s určitým zmyslom. Napríklad Petr Heneš mal zmysel HMAT a jedlo len rukami - z kory, vetvy stromu.. Jana Bilíková mala zmysel ČUCH a pred podávaním chodu sa pod každý tanier vloži horiaci veniec zo sena, Stephen Senewiratne mal CHUŤ a v jeho dezerte sa kombinovali chute čokolády a karfiolu. Okrem toho bol celý jeho chod „recyklovateľný“ – servírovalo sa na karfiolovom liste, príbor bol z dreva, ako nápoj bola párovaná Cascara, čiže nápoj z kávových šupiek, dokonca kartička, na ktorej bolo napísané menu sa dala zasadiť a vyrastú z nej klíčky. Přemek Forejt mal svoj chod v štýle „Urob si sám“ a hostia si jeho jedlo museli sami poskladať podľa návodu na podsvietený rám. K celému menu boli napárované nielen nápoje ale aj hudba. O soundtrack, presne ku každému chodu, sa postaral mladý úspešný producent Nobodylisten. Ja som strašne rada, že sa nám týchto 8 skvelých šéfkuchárov a hlavne skvelých ľudí, podarilo dostať pod jednu strechu, konkrétne strechu Pragovky – bývalých závodov na výrobu legendárnych V-triesok. Na evente robil každý bez nároku na plat a zisk venujeme na dobročinný projekt.

Podľa čoho vyberáte miesto, kde zrealizujete Forbidden Pop Up Dinner?

Pri firemných akciách sa to odvíja od celkového konceptu večere, kam sa nám daný koncept hodí, čo celkový event vystihuje a pod. Pri verejných pop-upoch sa radi držíme kontrastov a hesla – čím netradičnejšie, tým lepšie. Máme radi industriálne prostredie, kam dokážeme vniesť nádych prvotriednej gastronómie s čašníkom v bielych rukavičkách. Taktiež musíme prihliadať na hostí a ich pohodlie, čo sa týka napr. tepla, doležitá je aj dobrá dostupnosť. So zázemím pre šéfkuchára sme sa už za tú dobu naučili bojovať a vieme tak provizórnu kuchyňu postaviť takmer na akomkoľvek mieste.

Prezraď, prosím, ako dokážete doslova „vyčarovať“ umelecký zážitok pre dušu i žalúdok na netypickom mieste. Už na prvý pohľad si to vyžaduje kvalitný tím ľudí. Na Slovensku sa hovorí, že ťažko nájsť niekoho, kto „chce pracovať“ – väčšinou sa ľudia stretávajú s nechutenstvom, otrávenými pohľadmi..aké máte skúsenosti vy?

Súhlasím. Bez nášho skvelého tímu by to nešlo. Máme šťastie, že vo „Forbidden Taste rodine“ sú ľudia, ktorí to robia preto, že ich to baví. To sa týka šéfkuchárov, napríklad Ondřej Hutnik, sous chef Mandarin Oriental Prague, je už dlhú dobu súčasťou a má pod palcom ázijskú kuchyňu, v ktorej mu absolutne veríme. Kristína Sliacka je napríklad osobou, ktorá okrem špičkového servisu má oko na detaily a maličkosti, ktoré vytvárajú výsledný efekt. Každý jeden z tímu prichádza s nápadmi, nielen čo sa týka jedla, ale aj priebehu, servírovania a podobne.

Ako ste sa napríklad vysporiadali s úplne bežnými technickými „vymoženosťami“ – nedostatok vody, žiadna umývačka riadu, výpadky prúdu..atď a napriek tomu je to tip top? :)

Hovoríme, že Forbidden Taste nás vycvičil:) Pred každým eventom je doležitá obhliadka lokality, zázemie a podľa toho musíme zabezpečiť alebo nahradiť veci, ktoré na mieste nie sú. Najvačším háčikom sú vačšinou elektrina a poistky, takže to je vec, ktorú kontrolujeme a preverujeme ako prvú.

Verejné pop-up večere sú len jednou časťou Forbidden Taste. Po pár akciách nás začali hostia oslovovať, aby sme večeru usporiadali aj pre ich firmu, známych.. na začiatku sme sa tomu bránili, nechceli sme byť ďalšou „eventovkou „ či „cateringovkou“, robili sme to ako hobby. Keď však ponuky chodili častejšie, povedali sme si, prečo nie? Ak dokážeme zachovať koncept s tajným menu, netradičnou lokalitou, tajomstvom a prekvapením. A myslím, že sa sa nám to úspešne darí. 

Čo plánujete v novom roku? Chystáte nejaké novinky? Napríklad zahraničie – nechystáte rozšíriť tento koncept aj za české hranice ?

Aj keď ešte žijeme atmosférou posledného pop-upu a momentálne nás zamestnáva veľa súkromných akcií, už teraz sa teším na ďalší verejný Forbidden Taste - opať úplne iný. Verím, že sa nám ho podarí zorganizovať v prvých mesiacoch budúceho roku. Súkromné eventy sme organizovali na Slovensku i v Rakúsku, ale verejný zatiaľ len v Prahe. Takže možno je čas hranice naozaj prekročiť.

O tebe 

Niekde som čítala, že zaradili tvoj insta profil medzi TOP 10 foodie instagramov, ktoré sa oplatí sledovať :) vedela si o tom? 

Nevedela. Dozvedela som sa to asi až týždeň po uverejnení článku. A až vtedy som pochopila, prečo mi v daný deň (deň uverejnenia článku) začali pribúdať na mojom Instagrame @ivonamission followeri:) Naozaj ma to milo prekvapilo, a bolo pre mňa cťou ocitnúť sa medzi skvelými foodblogermi a kuchármi.

Na svojom instaprofile „testuješ“ jedlo aj na svojich potulkách svetom - kde ti zatiaľ najviac chutilo?

Tak to je veľmi tažko povedať. Každá krajina má vie dostať svojimi tradičnými chuťami a jedlami. Z posledných ciest ma veľmi chytila za srdce kuchyňa Kambodže a Laosu, ale celkovo Ázia, ich korenia a chute sú po mojej chuti:)

Je nejaký recept, ktorý si si priniesla zo svojich ciest a zaradila si medzi svoje obľúbené?

Už je takým mojim zvykom, že v každej krajine absolvujem minimálne jeden kurz varenia. Takže okrem korenín a ingrediencií si prinášam domov aj recepty a vačšinou i kuchárske knihy (radšej si do backpacku zabalím menej tričiek, aby som to zvládala odniesť i s tými kuchárkami:)). Vietnamské Char Kway Teow, srílanské Rice and Curry, malajský Rendang, juhoafrické Rusks a najnovšie kambodžský Amok je asi také naše naj, keď si chceme zaspomínať na cestovanie aj doma.

Máš nejaký obľúbený recept, ktorý si rada (a často) pripravuješ?

Tých je! Napríklad Cupcakes z červenej repy od Kitchenette. Ale najradšej asi aj tak pripravujem a skúšam nové veci, nové recepty.

Vysnívaná destinácia, kam sa plánuješ ísť pozrieť? 

Južná Amerika – Peru. A z Ázie je to Barma, ktorú asi navštívime v januári.

Nie vždy je ľahké odfotiť jedlo „správne, chutne a zaujímavo“ – ako sa to tebe darí? Vedela by si poradiť našim čitateľkám nejaké tipy a triky?

To asi ani veľmi nie, nevenujem sa foteniu a všetky moje fotky sú robené telefónom, takže moja rada asi znie – veľmi sa nad tým nezamýšľať. Myslím, že doležité je, aby chutilo i očiam, takže aj keď varím, pečiem doma ja, chcem aby to i pekne na tanieri vyzeralo, nielen chutilo.

Čo povieš na tradičné slovenské halušky alebo pirohy? :D

Pamatám si, ako sme slovenské halušky robili kamarátom v Portugalsku, kde som jeden semester študovala. Jedli ich s olivami :) Podľa mňa má slovenská kuchyňa výborné jedlá s tradíciou a keď máme zahraničnú návštevu, halušky pripravujem taktiež aj ja (a k tomu samozrejme našu vlastnú Forbidden slivovicu s názvom Poppultovka).

V jedle si skôr gurmán, či „hladoš“? Zjete čokoľvek, či ste vyberavá? 

Určite gurmán. Ale zjem čokoľvek, hlavne keď sa jedná o ochutnávanie nových jedál pri cestovaní. Posledné 3 roky mi to však skomplikovala nečakaná alergia na niektoré potraviny, takže tu som bohužiaľ nútená niektoré veci nechcene vypustiť.

A Keďže o pár dní tu máme Vianoce - čo ty a vianočné menu - riešite ho typicky tradične slovensky alebo "inovujete" recepty?

U nás je to stará dobrá slovenská klasika. Na Štedrý večer sme u mojich starých rodičov, takže sú to oplátky, opekance, kapustnica, kapor, šalát.. A aby toho nebolo na jedenie náhodou málo, tak najprv nás čaká takýto obed na Liptove (u Tina) a potom večer u nás :)

Ostáva ti čas na nejaké hobby?

V tomto predvianočnom období veľmi nie, keďže je čas večierkov, firemných akcií a teda aj pre Forbidden Taste najrušnejšie obdobie. Ale v januári je čas na moje najvačšie hobby – cestovanie. Už tradične sa snažíme Silvester oslavovať niekde v krátkych nohaviciach a berieme si mesiac povinnej dovolenky na čerpanie inšpirácie v iných krajinách. Bez práce to síce ani tam nejde a myslím si, že to by sme ani nedokázali, ale človek má úplne iný pohľad aj na pracovné veci, v inom prostredí.


Máme šťastie, že vo „Forbidden Taste rodine“ sú ľudia, ktorí to robia preto, že ich to baví.

 

Máš nejaký idol v živote?

Určite je to pre mňa Tino, (už 2 roky) môj manžel. Je to človek, pre ktorého je každá jedna vec uskutočniteľná, keď človek chce. Spoločne s Dianom sú otcami značky Life is Porno a galérie Forbidden Spot. Okrem toho stíha veľa ďalších projektov a ja sa len čudujem, kde na to berie energiu. O tom všetkom dokáže k tomu aj skvele rozprávať, takže prednášal na viacerých akciách ako je TEDx, CreativeMornings.. Pre mňa je naozaj inšpiráciou a patrí mu za to všetko môj veľký obdiv! A ďalším idolom, čo myslím chápe vačšina čitateliek, je moja mamina. Krásna, úspešná a ktorá to všetko zvláda sama, nehovoriac, že zvládla mňa:) 

TIP TOP 

♥ Jedlo ♥ Always, always sushi!
♥ Kniha ♥ Z tých motivačných sú to knihy od Setha Godina a Chrisa Guillebeaua. No a Haruki Murakami je mojou srdcovkou.
♥ Kaviareň ♥ Forbidden Spot, Praha
♥ Kozmetika ♥ Avon
♥ Vychytávka ♥ Domáci ploter ForArt.
♥ Aplikácia ♥ Instagram a Foursquare

 

FOTO: archiv Ivon a Forbidden Taste Pop Up Prague

Podobné články

O tebe

STYLEUNITS: Tanec berieme naozaj vážne

STYLEUNITS: Tanec berieme naozaj vážne

Manželia, ktorí stoja po svojom boku nielen v súkromí, ale i na profesionálnej dráhe. Roman Machata ...

O tebe

Jarmila Chudíková: Je dôležité odhadnúť mieru, kedy áno a kedy je to len, že antibiotiká budeme užívať „pre istotu.“

Jarmila Chudíková: Je dôležité odhadnúť mieru, kedy áno a kedy je to len, že antibiotiká budeme užívať „pre istotu.“

Pacienti sa často delia na dve skupiny – na tých, ktorí sa utiekajú k bylinkám, homeopatii a k inej ...