Ak patríte k milovníkom detektívok, máme dobré správy na pulty kníhkupectiev sa v týchto dňoch dostáva novinka "Potkan". Jej autorom je mladý spisovateľ, ktorý sa nebojí kritiky, rád číta a najradšej píše mimo domu :) Prečo? Nuž, čítajte viac - Frankie Kozmon.

Máš za sebou napísanie dvoch detektívok, ale prezraď čo ťa vôbec priviedlo k písaniu?

Písať som začal veľmi dávno, keď som mal deväť rokov. Samozrejme, vtedy to bola len zošitová séria inšpirovaná Troma pátračmi, ale bol to môj prvý krok. K písaniu ma doviedli knihy. Čítal som veľa a rád. Myslím, že práve vďaka čítaniu vychádza potreba mnohých autorov dať na papier niečo vlastné.

Ako si sa cítil, keď si dostal ponuku na napísanie prvej knihy a následne, keď vyšla?

Vždy som túžil vydať vlastnú knihu, takže hoci to znie ako klišé, bol to doslova pocit splneného sna. Či už to bola chvíľa, keď som sa dozvedel, že sa mi to podarí, alebo moment, keď som vlastnú knižku držal prvýkrát v rukách, bol to ten nepopísateľný pocit nesmierneho šťastia, ktorý sa nám podarí zažiť len zopárkrát za život.

O čom najradšej píšeš?

Keď sa púšťam do nového projektu, snažím sa voliť inú tému, ktorá bude zaujímavá pre čitateľov. Nerád by som dospel do bodu, kedy sa začnem opakovať. Ale najlepšie sa pri písaní cítim, keď pracujem so svojimi postavami – keď moji hrdinovia dostanú možnosť prejaviť sa, keď rastú a rozvíjajú sa, stávajú sa z nich možno aj lepší ľudia.

Keď píšeš, rád meníš priestor, kde píšeš alebo naopak potrebuješ zaužívaný postup?

Písanie kníh musím skĺbiť s prácou a so snahou o nejaký vlastný osobný život, takže som sa naučil písať vtedy, keď to je možné bez ohľadu na to, kde sa nachádzam. Občas si rád sadnem do nejakej kaviarne spojenej s kníhkupectvom a so slúchadlami na ušiach sa pustím do písania so šálkou dobrej kávy a obklopený knihami. Všimol som si, že keď pracujem doma, neobsedím na jednom mieste. Presúvam sa s notebookom z miestnosti do miestnosti a často sa pristihnem z pri písaní v najčudnejších polohách, napríklad aj horeznak s počítačom nad hlavou.

Pre koho rád píšeš? Poznáš svojich čitateľov?

Osobne zatiaľ neviem veľa o svojich čitateľoch a dúfam, že budem mať príležitosť niektorých spoznať, ale dovolím si tvrdiť, že približne viem, čo očakávajú fanúšikovia detektívky od tohto žánra. Predovšetkým chcú zažiť trochu napätia, rozmýšľať spolu s detektívom a zároveň sa nechať prekvapiť na záver.

Aspoň ja osobne si neviem predstaviť, že by som sa pustil do jej písania bez vymysleného konca. Predovšetkým si podrobne rozmyslím dej a spíšem si jeho kostru. Základ dobrej detektívky je kvalitne vystavaný dej.

Koľko máš v hlave bežne nápadov, o čom chceš písať?

Moja pamäť funguje veľmi záhadným spôsobom. Niekedy neviem, čo sa dialo včera, najmä ak to bol bežný deň, ale mám tam zapísaný každý jeden nápad, ktorý v mojej hlave vznikol. Nepreháňam. A vznikajú priebežne, inšpirácia prichádza z každej strany, stačí sa prejsť po ulici. Momentálne sa ale snažím nerozmýšľať ďaleko dopredu s nápadmi na ďalšie knihy, ale vkladám čo najviac úsilia do tej, na ktorej pracujem.

Ako dlho trvá kým napíšeš knihu? Vždy vieš, ako skončí už na začiatku?

Je to dlhodobý proces, pričom ten prvotný rukopis vzniká približne dva mesiace, no to, čo potom reálne ide do tlače, sa od neho podstatne líši. A detektívka je v tomto špecifická. Aspoň ja osobne si neviem predstaviť, že by som sa pustil do jej písania bez vymysleného konca. Predovšetkým si podrobne rozmyslím dej a spíšem si jeho kostru. Základ dobrej detektívky je kvalitne vystavaný dej.

Čo si myslíš o súčasnej literatúre?

Jeden z trendov, ktorý celkom neoceňujem na dnešnej literatúre, je snaha o napodobnenie úspechu. Veľa kníh v súčasnosti vzniká ako kópia iného nápadu, ktorý čitateľov zaujal. Pomaly sa už z toho rodia nové subžánre. Netvrdím, že je zlé čerpať inšpiráciu v dielach iných autorov, no písanie má motivovať samotná potreba dať niečo na papier a nie len túžba dosiahnuť úspech. Čo ma naopak teší je, že knihy sú „v móde“ a napriek stále sa rodiacim novým technológiám potvrdili, že majú miesto v tvrdej konkurencií nových médií.

Keď porovnáš ostatnú knihu, ktorá je momentálne vo vydavateľstve s tou prvou, ako by si to porovnal? Cítiš rozdiel, resp. posun „vo svojich myšlienkach“?

Sú to dve veľmi odlišné knihy a dokonca tí, ktorí čítali prvé strany tej ďalšej, hovoria, že aj tá je úplne iná. Rád by som sa držal tohto trendu, aby som dokázal zakaždým čitateľov prekvapiť. Ak zostanem pri porovnávaní tých, ktoré sú hotové, tak Potkan vznikal s víziou možných pokračovaní, preto som investoval viac času do tvorby postáv a ich pozadia. Dal som na rady vydavateľstva a svojej skvelej editorky, trochu som sa porýpal viac vo vzťahoch. Kus tejto knihy je príbehom veľkej lásky. Myslím, že si v nej nájdu niečo ženy aj muži.

Vždy som túžil vydať vlastnú knihu, takže hoci to znie ako klišé, bol to doslova pocit splneného sna. Či už to bola chvíľa, keď som sa dozvedel, že sa mi to podarí, alebo moment, keď som vlastnú knižku držal prvýkrát v rukách, bol to ten nepopísateľný pocit nesmierneho šťastia, ktorý sa nám podarí zažiť len zopárkrát za život.

Vo voľnom čase, po akej knižke siahaš ty? Čo najradšej čítaš?

Mám rád detektívky, ale radšej siaham po tých menej typických. Dobrým príkladom je Pravda o afére Harryho Queberta, skvelý detektívny príbeh pretkaný krásnymi myšlienkami o písaní. Jedným z mojich obľúbených autorov je Stephen King, moja srdcovka od neho je Žiarenie a nesklamalo ani voľné pokračovanie Doktor Spánok. Od Nesba to je Polnočné slnko alebo Snehuliak. Novinky čítam, ako mnohí, na základe dobrej recenzie od známych.

Máš spisovateľský sen?

Ten splnený je vlastná kniha, tých nesplnených je ešte veľa. Predovšetkým venovať sa písaniu dlhodobo a naplno, prinášať nové príbehy, tiež by som chcel raz vidieť svoje knihy v cudzom jazyku, fascinuje ma predstava toho, ako by niekto preložil moje slová a myšlienky.

Kto je tvoja životná opora?

Mám okolo seba viacerých skvelých ľudí, ktorí ma zásobujú tou správnou kombináciou podpory a kritiky. Vďaka nim napredujem ďalej a zostávam vždy pri zemi.

Máš životný vzor?

Teraz by sa patrilo menovať nejakého literárneho velikána, no mnoho z autorov, ktorých knihy milujem, nepoznám po ľudskej stránke a tých, ktorých osudy si pamätám z hodín literatúry, sa väčšinou svojím životom neradili medzi ideálne vzory. Mojím vzorom sú tí, ktorí idú za svojím cieľom, pracujú na sebe, ale nie sú ochotní ísť cez mŕtvoly.

Čo by si odkázal začínajúcim autorom?

V prvom rade: čítajte, čítajte, čítajte. Veľa, s láskou a s otvorenou mysľou. Stretol som v živote ľudí, ktorí mi povedali, že by chceli niečo napísať, prípadne už píšu a keď som sa spýtal, čo čítajú, dostal som viackrát odpoveď typu: nemám na to čas, či dokonca: nečítam rád. Osobne neverím, že z takejto ašpirácie môže vzísť dobrá kniha. A v druhom rade: buďte otvorení kritike. Viem, že sa občas nepočúvajú tvrdé slová na adresu našich hlbokých myšlienok dobre, no konštruktívna kritika je nevyhnutná preto, aby sme sa posúvali ďalej a zlepšovali sa.

Mám okolo seba viacerých skvelých ľudí, ktorí ma zásobujú tou správnou kombináciou podpory a kritiky. Vďaka nim napredujem ďalej a zostávam vždy pri zemi.

Črtá sa nová knižka, prezradíš viac?

Pracujem na voľnom pokračovaní Potkana, ktorý sa ešte len teraz dostáva na pulty kníhkupectiev. Ako som naznačil, je to zasa úplne iný príbeh a mne spôsobil veľa komplikácií. Je zasadený v Chorvátsku, takže riešim jazyk, miestnu jurisdikciu a fakty. Myslím, že to bude silný príbeh s mierne kontroverzným pozadím. 

TIP TOP