V takmer profesionálnom oblečení, s dokonalou výbavou a inšpirovaní Petrom Saganom sa všetky generácie vyberú do terénu. Časť z nich skončí aktivity po náhlych kŕčoch, bolesti alebo ľahkom kolapse. Predchádzajte im pitným režimom a minerálmi.

Bicyklovanie je vhodné pre všetky vekové skupiny, dokonca by sme ho mohli nazvať športom spájajúcim generácie. Dobrý terén a mierne tempo je ideálne aj pre ľudí trpiacich obezitou, rôznymi druhmi artrózy, či diabetikov.

„Ak si chceme bicyklovaním upraviť hmotnosť, musíme jazdiť v správnom tempe. Aby sme šliapaním do pedálov nespaľovali len energetické zásoby cukrov, ale aj uložené tuky, treba sa hýbať v takzvanom aeróbnom pasme. To je určené v rozmedzí 65 až 85 percent našej maximálnej pulzovej frekvencie*," vysvetľuje telovýchovný lekár MUDr. Pavel Malovič. Najlepší tréningový efekt má bicyklovanie s rýchlosťou okolo 20 až 25 km/h.

Na zlepšenie fyzickej kondície má relatívne rýchly účinok beh. Aj úplní začiatočníci môžu pomerne rýchlo siahnuť na hranicu 10 zabehnutých kilometrov. Okrem pozitívneho pôsobenia na kondíciu a váhu má behanie veľmi dobrý vplyv na ľudskú psychiku. Väčšina ľudí behá pomalším tempom, ide skôr o poklus. Je to relatívne najdostupnejší spôsob aeróbnej pohybovej aktivity. Táto aktivita je atraktívna aj preto, lebo oproti iným si nevyžaduje nijaké zvláštne pohybové zručnosti, je to vlastne prirodzený pohyb.

„Problémom sú chronické zranenia alebo preťaženia, k čomu môže dôjsť v prípade nedostatočného rozcvičenia organizmu alebo ak sa človek precení a začne behať príliš skoro veľké vzdialenosti. Dôležite je počúvnuť svoj organizmus, začať pozvoľna a nezabúdať na rozcvičku pred aj po športových aktivitách," dodáva doktor Malovič.

Pri oboch športoch je vo výraznej miere zaťažené najmä svalstvo dolných končatín. Nepríjemné svalové kŕče najčastejšie postihujú lýtkový sval a môžu trvať aj niekoľko minút. Sú nebezpečné, pretože je pri nich človek bolesťou paralyzovaný. Dôležitou látkou v tele, ktorá umožňuje uvoľnenie a sťahovanie svalstva, je magnézium.

Dostatočný denný príjem magnézia pomáha v prevencii vzniku kŕčov, no pozitívne vplýva aj na naše srdce a nervovú sústavu. Najviac magnézia obsahujú celozrnné potraviny, figy, orechy, banány, a tmavá listová zelenina ako napr. špenát. Magnézium môžeme dopĺňať aj pitím minerálok, či iontových nápojov. Magnéziové doplnky s najlepšou biologickou dostupnosťou sa nemajú užívať po jedle, pretože neutralizujú žalúdočnú šťavu a môžu sťažiť tráviace procesy. Účinnejšej vstrebateľnosti horčíka pomáhajú aj vitamíny skupiny B, E alebo selén. Človek potrebuje denne prijať 300 až 350 miligramov horčíku potravou, bežci môžu dopĺňať hladinu ešte o 250 až 500 miligramov aj viac podľa typu zaťaženia, únavy a odporúčania lekára.


^{*Maximálna pulzová frekvencia sa dá veľmi približne vypočítať pomocou rovnice 220 mínus vek}