Jedlo, pohyb a láska sú slová, ktoré podľa Silvie vystihujú to, čo nám môže zabezpečiť zdravie, silu a vitalitu, aby sme mohli viesť šťastný a plnohodnotný život. Čo všetko je za tým? Chcete vedieť viac? Prečítajte si, čo si o tom myslí Silvia Hadeková, inštruktorka skupinových cvičení a autorka blogu Eat.Train.Love.

Kedy si sa začala zamýšľať nad „kariérou“ inštruktorky?

Dá sa povedať, že som sa nad ňou zozačiatku priamo nezamýšľala. Prišlo to ku mne nejako samo. Na strednej škole som chodila na aerobik ako klientka a potom jedna kamarátka prišla s nápadom urobiť si inštruktorský kurz. Táto myšlienka sa mi zapáčila, takže som našla najbližšie školenie a spoločne sme sa prihlásili.

Kedy nastal zlomový bod a začala si sa tomu venovať aktívne?

Niekoľko rokov som sa precvičovaniu venovala iba vo voľnom čase. Brala som to skôr ako hobby popri škole alebo inej práci. Vždy ma to však veľmi bavilo a postupne som začala snívať o tom, že by som raz chcela mať vlastné štúdio. Zlomový bod nastal asi po 4 rokoch práce v “office“, kedy som si uvedomila, že sedieť 8 hodín denne za počítačom ma ubíja. Výhodou bolo, že som vedela, čo chcem namiesto toho robiť. Problém bol, že som nevedela ako, ako začať a mala som aj strach vzdať sa určitej “istoty“, ktorú fulltime job predstavuje. Nakoniec však zvíťazila túžba ísť si za svojim snom.

Môžeme povedať, že si plníš svoj sen?

Môžeme povedať, že som spravila pár prvých krôčikov k tomu, aby som si ho plniť začala. To, aby bol splnený si vyžaduje ešte veľa práce, času, snahy, vytrvalosti a viery, že sa to raz podarí.

Ako si spomínaš na úplne prvé tréningy (vnútorne pocity), nemala si trému?

Samozrejme, že som mala obrovskú trému. Nepovažujem sa za extroverta a nikdy som sa veľmi nevyžívala v tom, keď som musela vystupovať pred ľuďmi. Zo začiatku som si poctivo plánovala každú jednu minútu tréningu a mala som stres z toho, aby som niečo nepokazila. Tento pocit však postupne rokmi a skúsenosťami zmizol a nahradila ho eufória a radosť z toho, čo robím. Dnes si už každý jeden tréning užívam.

Vyžadujú si tvoje tréningy špeciálnu prípravu? (trénuješ sama, pripravuješ si „zostavy“ atď.? Koľko trvá tento proces?

Ako som už spomínala, zo začiatku som sa doslova naspamäť učila, čo presne budem v akom poradí cvičiť. To už našťastie dnes nie je potrebné. Človek rokmi získa určitú prax a je si aj viac istý tým, čo robí, takže si nepotrebuje presne plánovať každú sekundu. To však neznamená, že som sa prestala vzdelávať. Práve naopak. Neustále sledujem, čo sa v tejto sfére deje, aké sú novinky, trendy, odporúčania. Chodím na workshopy, kurzy, školenia alebo na lekcie k inštruktorom, ktorí sú pre mňa vzorom a inšpiráciou. Okrem toho sa stále vzdelávam aj v oblasti stravovania, čo je niekdy dosť náročné, pretože existuje veľmi veľa protichodných informácii a človek sa v tom ťažko orientuje. Niečo si prečítate a potom nájdete 20 názorov, ktoré to vyvrátia.

 Nepovažujem sa za extroverta a nikdy som sa veľmi nevyžívala v tom, keď som musela vystupovať pred ľuďmi. Zo začiatku som si poctivo plánovala každú jednu minútu tréningu a mala som stres z toho, aby som niečo nepokazila. Tento pocit však postupne rokmi a skúsenosťami zmizol a nahradila ho eufória a radosť z toho, čo robím. Dnes si už každý jeden tréning užívam.

Kto ťa motivoval k tejto práci?

Ani nie tak kto, ale skôr čo. Bola to túžba robiť niečo, čo ma skutočne baví a čo na druhej strane môže priniesť osoh aj druhým. Veľa ľudí túži mať dokonalú postavu, viesť zdravý život, cítiť sa dobre. Často však nevedia ako začať, alebo aj keď začnú, nevedia sa správne motivovať a vydržať. A stále sa točia dokola. Ja som sa tiež určitú dobu takto točila, takže viem, aký je to pocit. Zároveň viem, čo mi pomohlo sa z toho kruhu vymotať a to by som rada učila aj iných a tak im pomáhala.
Moja motivácia, prečo som úplne na začiatku začala cvičiť, bola asi ako u väčšiny ľudí, alebo predovšetkým žien, túžba schudnúť. Postupne som však pochopila, že to nie je najdôležitejšie. Oveľa dôležitejšie je zdravie, ktoré ak nemáme, tak nemáme nič. Keď sa človek stará o to, aby bol zdravý, postupne sa dopracuje aj k peknej postave a celkovej fyzickej a psychickej pohode a spokojnosti.

Čo by teda podľa teba mal človek robiť, aby bol zdravý, cítil sa a vyzeral dobre?

Ľudia dnes popri všetkých povinnostiach zabúdajú na to, že ich telo nie je stroj a nebude správne fungovať, ak sa o neho nebudú správne starať. Úplným základom je vyvážená strava, bez umelých chemických látok, ktoré naše telo ničia. Okrem toho samozrejme pohyb. Nikto nemusí tráviť v posilke pol dňa, kľudne stačí aj 30 minút správneho tréningu a k tomu pridať prirodzený pohyb počas dňa, ako je napríklad chôdza, prechádzky na čerstvom vzduchu. K tomu kvalitný spánok, robiť si radosť a tešiť sa z maličkostí :)

Čo rada robievaš vo svojom voľnom čase, keď „nemakáš“?

Keď sa nevenujem cvičeniu, ani ničomu, čo s tým súvisí, tak robím také bežné veci, ako asi každý. Kávička s kamoškami, čítanie, kultúra a nesmieme zabudnúť na cestovanie. To je po cvičení asi moja druhá najväčšia vášeň.

Vieme o tebe, že rada cestuješ, aké sú destinácie, ktoré najbližšie navštíviš a ktoré by si 100 % odporučila našim čitateľkám?

Najradšej by som navštívila každú jednu krajinu (až na pár výnimiek). Najbližšie sa chytám na Island a v poslednej dobe ma začali lákať krajiny smerom na východ, takže mám v pláne Bali. Čo sa týka odporúčaní, moja srdcovka je Taliansko, a nedávno ma očarila Srí Lanka. Treba však určite spoznávať aj Slovensko.

Aké máš plány do budúcna?

Mojím cieľom je otvoriť si vlastné štúdio. Nie klasickú posilku s činkami a strojmi, skôr malé štúdio so skupinovými cvičeniami. Chcela by som sa viac zamerať aj na individuálne tréningy a poradenstvo ohľadom stravy. Tréningy budú však vždy zamerané na cvičenie s vlastnou váhou. Toto totiž tvorí základ mojich tréningov aj teraz a takéto cvičenie považujem za najbezpečnejšie, no zároveň veľmi efektívne. Trénujem Deepwork, čo je funkčný tréning s vlastnou váhou. Okrem toho 30 minútové HIIT tréningy. Navyše ma v poslednej dobe zaujala aj téma motivácie a vedenia ľudí k zdravému životnému štýlu. Tieto všetky veci sa dajú krásne spojiť.Plán je vytvoriť komplexný systém alebo program, ktorý by ľuďom pomohol na ceste za lepším zdravím, postavou, sebavedomím a celkovou spokojnosťou. Chcela by som vytvoriť miesto (či už reálne alebo online), kde by som ľuďom mohla radiť ako správne cvičiť, ako sa popri tom stravovať, motivovať a tak ďalej.

Neustále sledujem, čo sa v tejto sfére deje, aké sú novinky, trendy, odporúčania. Chodím na workshopy, kurzy, školenia alebo na lekcie k inštruktorom, ktorí sú pre mňa vzorom a inšpiráciou. Okrem toho sa stále vzdelávam aj v oblasti stravovania, čo je niekdy dosť náročné, pretože existuje veľmi veľa protichodných informácii a človek sa v tom ťažko orientuje.

Aké pravidelné cviky by si odporučila našim čitateľkám, ktoré sa dajú vykonávať aj doma, a ktoré sú podľa teba najúčinnejšie?

Najúčinnejšie sú komplexné cviky, ktoré zapájajú viacero svalov. Napríklad plank, ktorý je oveľa efektívnejší ako brušáky. Ďalej drepy, drepy s výskokom, kliky a výborným príkladom je angličák, čo je veľmi účinný no aj náročný cvik. Všetky sa dajú cvičiť doma bez akýchkoľvek pomôcok.

A čo by si označila za najväčšie chyby, ktoré robíme (pri tréningoch)?

Najväčšou chybou je, keď niekto začne cvičiť a nevie poriadne ako na to. Potom samozrejme nedosahuje požadované výsledky a tak stráca motiváciu. Častou chybou je aj to, že si ešte stále mnoho ľudí myslí, že vytrvalostným a kardio cvičením dosiahnu neviem aké výsledky. Vôbec nie je potrebné sa hodinu trápiť na stacionárnom bicykli. Oveľa účinnejšie sú krátke tréningy vo vyššej intenzite. Takisto budovanie sily a svalov je veľmi dôležité. A to aj v prípade, že chce človek schudnúť. Svaly totiž spaľujú oveľa viac ako tuk.

Blíži sa Veľká Noc. Ako odolávaš všetkým domácim sviatočným pokušeniam – koláčiky, šalátik?

Odolávať je niekedy ťažké. Hlavne počas sviatkov a rôznych osláv, ktoré sú spojené s jedlom a pitím. Človek sa však nemôže zatvoriť doma a nechodiť nikam, kde je nezdravé jedlo. Ja som si už vypestovala odpor k nezdravým jedlám ako sú chipsy, vyprážané rezne či hranolky. Viem, že keby som si niečo také dala, bolo by mi zle. Takže ma to ani neláka. Stále sú však jedlá, ktorým ťažko odolávam aj keď viem, že nie sú zrovna najzdravšie. Snažím sa držať hesla všetko s mierou. Môžem si dať koláč, no nemusím zjesť celý plech. Kedysi som fungovala tak, že buď všetko alebo nič. Niekoľko dní som sa držala a potom som sa spustila a zjedla všetko, čo mi prišlo pod ruku. Toto som sa však naučila kontrolovať a to je základ. Takisto sa neobviňovať a nevyčítať si, ak si človek občas uletí.

Vedela by si navrhnúť pre naše čitateľky „fitness sviatočné menu“, alebo dať tip ako niektorý z klasických chodov nahradiť iným ľahším jedlom?

Skôr by som dala všeobecné odporúčania, ktorými sa ja riadim pri zostavovaní akéhokoľvek menu, alebo pri pečení:
- Nepoužívať žiadne polotovary a vyhýbať sa vysoko spracovaným potravinám. Nekupovať hotové zmesy na koláče, vopred pripravené cesto, ovocie z konzervy.
- Jesť veľa čerstvej zeleniny a ovocia. Takisto kvalitné mäso, vajíčka a zdravé tuky ako je olivový alebo kokosový olej.
- Cukor nahradiť medom, javorovým sirupom alebo škoricou. Používať kvalitnú horkú čokoládu alebo raw kakao.
- Dbať na pitný režim, nepiť sladené nápoje ani ovocné džúsy. Radšej vodu s citrónom a čaje.

TIP TOP