O tebe

Jana Štrbková: Úplne najviac ma baví vymýšľať nové projekty, či už časopisy alebo extra témy, ktoré majú čitateľky zaujať a stať sa úspešnými.

Jana Štrbková: Úplne najviac ma baví vymýšľať nové projekty, či už časopisy alebo extra témy, ktoré majú čitateľky zaujať a stať sa úspešnými. Počet fotiek v galérii: 1

Robiť rozhovory s úspešnými ľuďmi, písať články na zaujímavé témy, stáť za úspešným časopisom – práca redaktorky lifestylového časopisu je snom mnohých z nás. Aké je to pripravovať úspešný časopis? A je to naozaj “dream job”, ako si mnohí predstavujeme? O práci na pozícii šéfredaktorky mi porozprávala šéfredaktorka časopisu Lenna - Jana Štrbková.

Pôsobili ste ako výkonná šéfredaktorka časopisu Evita, ako zástupkyňa šéfredaktorky týždenníka Nový čas pre ženy, v súčasnosti vytvárate tím časopisu Lenna. Všetky tituly sú zamerané na ženy - čitateľky. Je to náhoda?

Nie je to náhoda, je to môj veľký sen, ktorý žijem už dlhé roky. Pamätám si na jedno popoludnie, keď som si ešte ako študentka gymnázia kúpila český Cosmopolitan. Boli v ňom fotografie zo zákulisia fotenia titulky s topmodelkou Pavlínou Pořízkovou. Úplne ma to dostalo! Na výške som už popri štúdiu filozofie a žurnalistiky tvorila obsah lifestylového mesačníka pre ženy Infiniti štýl. A hádajte, aká bola moja ročníková práca z televíznej žurnalistiky? Dokument s názvom: Ako sa fotí titulka. (Smiech) Modelkou bola Ivana Christová, fotil vtedy náš najlepší módny fotograf Martin Klimo a Ivanu sme obliekli do kolekcie svadobných šiat. Kameramana robil môj spolužiak a bola to môj prvý veľký zážitok s produkciou titulky a módneho editoriálu. No a potom som sa do každého ďalšieho projektu vrhala ako veľká voda. Určite najväčšou školou bola pre mňa práca v Novom čase pre ženy, pri ktorom som stála od jeho zrodu až po ten najväčší megaúspech, kedy sme predávali aj viac ako 250-tisíc výtlačkov týždenne. Zo štyridsiatichôsmich strán sme sa do roka od vzniku vypracovali na týždenník zo stostranovým obsahom. K tomu pribudli špeciály o varení a megaúspešný projekt, ktorý sme vytvorili, sa rozširoval do ďalších krajín, kde naše vydavateľstvo pôsobilo, teda do Čiech, Maďarska, Rumunska, Srbska, ba dokonca aj do Číny.

Voľný čas trávi v prírode so synom. Spoločnosť jej robí Brita - psík, ktorého si osvojili z trnavského útulku.

Aké témy zaujímajú súčasné ženy? Pripravovali ste aj časopis Rebecca, ktorý vychádzal v rokoch 2004 - 2009... je rozdiel, keď ste písali články pre 10-timi rokmi a v súčasnosti?

Radi si poklebetíme s kamoškami na káve, kde preberáme všetko, čo sa nás práve osobne najviac dotýka. Našich mužov, vzťahy, deti, kariéru, zdravie, recepty, trendy… Spolu sa smejeme aj plačeme, no po takejto terapii, kedy úprimne zdieľame to, čo prežívame, sa vždy cítime akosi uvoľnenejšie, ľahšie a silnejšie. A to sa snažím pretaviť aj do každého časopisu pre ženy, ktorý tvorím. Čo sa týka článkov teraz a pred desiatimi rokmi, jedno majú spoločné. Musia byť autentické, úprimné a remeselne, novinársky vynikajúco spracované. Ľudský, srdečný, otvorený rozhovor s úspešnou dámou rovnako potešil čitateľky pred desiatimi rokmi aj teraz. Hoci mnoho ľudí hovorí, že vďaka internetu a sociálnym sieťam prežívame krízu pravej žurnalistiky, vidím v tomto trende aj obrovské výhody. Kým pred desiatimi rokmi sme ženy, ktoré by úprimne porozpávali svoje príbehy a ešte sa aj dali odfotiť, hľadali veľmi namáhavo, dnes to už taký veľký problém nie je. Podľa mňa tým, že ľudia zdieľajú mnoho zo svojho súkromia na sociálnych sieťach, aj omnoho otvorenejšie komunikujú s name - novinárkami.

Prezradíte ako vzniká časopis? Odkiaľ čerpáte témy? A ako dlho dopredu máte pripravené čísla?

Úplne najviac ma baví vymýšľať nové projekty, či už časopisy alebo extra témy, ktoré majú čitateľky zaujať a stať sa úspešnými. Na každom začiatku sa totiž sústredí mimoriadne silná tvorivá energia zmiešaná síce s obrovskou drinou, kedy zabúdam na čas a práca ma pohltí úplne. No keď sa to všetko pretaví do úspešného projektu, akým je napríklad magazín Evita, pri ktorého zrode som stála, je to veľmi silná emócia a pre mňa aj profesionálna satisfakcia. Pri tvorbe časopisu Lenna, ktorý vediem teraz, mám k dispozícii veľký bonus, je to tvorivý tím skvelých spolupracovníčok, ktorých prácu poznám roky. Zvyčajne máme nosnú tému každého čísla, napríklad vo februárovom vydaní je to láska. Na porady potom prichádzame po dlhých hodinách rešeršovania zaujímavých tém, hľadania nevšedných ľudí, príbehov a námetov. Na rešerš super tém využívame všetky dostupné zdroje a sme na ich love vlastne dvadsaťštyrihodín. Napríklad aj v električke som už prišla na niekoľko super nápadov len preto, že som mala oči aj uši otvorené. Na porade sa potom rozprávame, skladáme časopis tak, aby bol zaujímavý svojimi rozhovormi a príbehami, ale aby bol aj plný trendov a noviniek. Väčšinou tak dva mesiace dopredu vieme, čím naplníme časopis. Je to nevyhnutné, pretože srdce Lenny tvorí kvalitná publicistika vyžadujúca si stretnutia s mnohými zaujímavými ľuďmi, ktorých času sa potrebujeme prispôsobovať.

Radi si poklebetíme s kamoškami na káve, kde preberáme všetko, čo sa nás práve osobne najviac dotýka. Našich mužov, vzťahy, deti, kariéru, zdravie, recepty, trendy… Spolu sa smejeme aj plačeme, no po takejto terapii, kedy úprimne zdieľame to, čo prežívame, sa vždy cítime akosi uvoľnenejšie, ľahšie a silnejšie. A to sa snažím pretaviť aj do každého časopisu pre ženy, ktorý tvorím. Čo sa týka článkov teraz a pred desiatimi rokmi, jedno majú spoločné. Musia byť autentické, úprimné a remeselne, novinársky vynikajúco spracované.

Hlavná hrdinka filmu Ako prísť o chlapa za 10 dní pracuje v redakcii ženského časopisu. Film vytvára dojem, že redaktorky sú super kamarátky aj v súkromí, pracovať v redakcii ženského časopisu je jednoducho splnený sen. Ako to je vskutočnosti? Alebo to je skôr o ľuďoch?

No pre mňa je to skutočne splnený sen a moje najlepšie priateľky skutočne boli aj mojimi kolegyňami. Aj keď sa nepriatelí vždy celá redakcia, ja osobne som sa so “ženskými intrigami” v redakciách ženských časopisoch, ktorých som bola súčasťou, nestretla. Uvedomujem si, že som mala šťastie, no myslím si, že je to aj mojím nastavením. Na každý problem a aj vzťah sa pozerám skôr z tej lepšej strany. A podľa mojej skúsenosti, každému dobrému časopisu prospievajú najviac pozitívne naladení, tvoriví a efektívni členovia tímu.

Dokonalý relax zažila počas hipoterapie.

Prezradíte ako vyzerá jeden pracovný deň šéfredaktorky? Ako vznikajú napr. rubriky o varení. Recepty sa kopírujú zo zahraničných časopisov alebo ich vymýšľate? Reálne sa aj uvaria v redakcii? Je vytvorená food miestnosť, kde sa toto všetko realizuje?

Rána sú pre mňa najdôležitejšie, vtedy mi “páli” najviac, a tak keď vychystám do školy nášho osemročného syna, sadám si s kávou k počítaču. Väčšinou tvorím doma a v pokoji mojej pracovne prebiehajú aj operatívne porady so všetkými členmi tímu. Zvykli sme si, že sme online a o to radšej sa vidíme naživo. Sú dni, kedy pracujem len doma, píšem aj redigujem články, vyberám fotografie a konzultujem prácu s našou grafičkou. Dva dni v týždni väčšinou celé trávim stretnutiami, tlačovými konferenciami a osobnými poradami. Večer už patrí nášmu synovi a rodine. No a jedlo? Milujem nemecké aj anglické časopisy o jedle, ktoré sú skutočne pre mňa studnicou mnohých nápadov a základ mnohých receptov čerpám práve z nich. Vždy si ich však upravím na pomery mojej obyčajnej slovenskej kuchyne. Veľmi exotické jedlá z nedostupných surovín teda u nás doma nenájdete. Čo sa týka tvorby receptov pre časopisy a knihy, stála som pri ich príprave v Novom Čase pre ženy, kedy sme vlastné produkcie tvorili aj piekli vo foodštúdiu vydavateľstva. Bauer Media Group, pre ktoré vytváram časopis Lenna, má svoje profesionálne kulinárne štúdio v Prahe. No ja do časopisu Lenna pripravujem svoje slovenské recepty alebo dobroty mojich kolegýň vo vlastnej kuchyni. Fotím ich väčšinou v našej záhrade, v neďalekom parku alebo si vytvorím minikútik v obývačke.

Fotenie jedla je skutočná alchýmia. Najskôr si vymyslím recepty, potom potrebujem pozháňať dekorácie, nakúpiť ingrediencie, všetko to uvariť, nastajlovať a pri peknom svetle odfotiť. A pritom je umením vytvoriť skvelý recept, kuchárskym umením je ho pripraviť, no rovnako dôležité je mať dar nastajlovať nielen jedlo, čo je foodstyling, ale aj ho dotvoriť dekoráciami čo je dekorsyling

Ako vznikol váš food blog medovemotuzy.sk? Ako dlho pôsobí na trhu a aký bol dôvod jeho založenia? Odkiaľ čerpáte nápady na nové recepty? Sú v niečom iné?

Keď som bola so synom na materskej u mojich rodičov v kremnických horách, prišla ma navštíviť priateľka, zhodou okolností sa poznáme práve zo ženskej redakcie. Toľko sme spolu pracovali, vymýšľali a produkovali recepty, rozprávali sa o našej kulinárskej vášni a o všeličom, že sa z nás stali priateľky. Prechádzali sme sa po lúke, na ktorej môj muž choval včely a tak sme z ničoho nič vymysleli, že založíme blog Medové motúzy, v ktorom budeme variť a piecť najmä medové dobroty. Bola som šťastná, pretože som mala aj na materskej tvorivú výzvu a tak sme sa hneď v ten deň pustili do kuchtenia. Naším prvým úlovkom boli šišky zo špaldovej múky, ktoré sme stylovali a fotili v záhrade mojich rodičov. Sú to už takmer tri roky. Recepty, ktoré pridávam na svoj blog sú predovšetkým sezónne, jednoduché, z dostupných surovín a vždy chutné  Píšem k nim aj svoj nočný blog plný príbehov.

Fotenie pre foodblog medovemotuzy.sk

Niekedy mám pocit, že dnes pečie a varí skoro každý. Prečo je kulinárska oblasť v súčanosti “in” podľa vás?

Som šťastná, že si doma kuchtí veľa ľudí, aj že varí a pečie skoro každý. Domáce jedlo spája členov rodiny, priateľov, milencov… Keď varím doma, kúpim si skutočne čerstvé a kvalitné suroviny, môžem tým, čo varím, pozitívne ovplyvniť nielen svoje zdravie, ale aj zdravie a pohodu celej rodiny. Preto je podľa mňa kulinárksa oblasť “in”. Ľudia jednoducho chcú jesť čerstvé, dobré a kvalitné jedlo. Náš syn so mnou varí a pečie od úplného malička. No nie je to vždy “med lízať”. Minulú nedeľu sme boli na návšteve u mojich rodičov, a keď sme po obede konečne všetko s maminou poukladali a v čistej kuchyni oddychovali popíjajúc kávu, nebolo nám všetko jedno, keď náš Filip zahlásil: “Mami, mám neodolateľnú chuť piecť.” A hneď aj porozkladal horu riadu a ingrediencií na čerstvo upratanú pracovnú dosku (smiech).

Keď som bola so synom na materskej u mojich rodičov v kremnických horách, prišla ma navštíviť priateľka, zhodou okolností sa poznáme práve zo ženskej redakcie. Toľko sme spolu pracovali, vymýšľali a produkovali recepty, rozprávali sa o našej kulinárskej vášni a o všeličom, že sa z nás stali priateľky. Prechádzali sme sa po lúke, na ktorej môj muž choval včely a tak sme z ničoho nič vymysleli, že založíme blog Medové motúzy, v ktorom budeme variť a piecť najmä medové dobroty. 

K samotnému blogovaniu – vela ľudí píše blogy iba tak, z nudy alebo aby sa odreagovali od bežného pracovného stereotypu. Niektorí dokážu svoj blog a vlastný web aj speňažiť. Dá sa v súčasnosti takouto formou “živiť”?

Určite sa dá blogovaním živiť, svedčí o tom mnoho príbehov slávnych blogerov. O mnohých sme písali aj na stránkachg Lenny. Vyžaduje si to však húževnatosť a veľa času, ktorý nad bloogom strávite a to denne! Ak uvažujete, či je to aj vaša cesta, prečítajte si výbornú knihu Blog za milión a dozviete sa o tejto téme viac.

Príprava rebarborového receptu pre magazín Lenna.

Pri food blogoch je okrem samotných receptov nesmierne dôležitá aj fotografia. Prezradíte niečo o fotení vašich jedál? Ako to celé prebieha? Je to náročnejšie ako napr. portrétové fotenie?

Fotenie jedla je skutočná alchýmia. Najskôr si vymyslím recepty, potom potrebujem pozháňať dekorácie, nakúpiť ingrediencie, všetko to uvariť, nastajlovať a pri peknom svetle odfotiť. A pritom je umením vytvoriť skvelý recept, kuchárskym umením je ho pripraviť, no rovnako dôležité je mať dar nastajlovať nielen jedlo, čo je foodstyling, ale aj ho dotvoriť dekoráciami čo je dekorsyling. Čerešničkou na torte je samotné fotenie, ktoré je úplne špecifické, u nás toto umenie food fotografie najlepšie ovláda fotograf Dušan Křístek, z ktorým sme začínali fotiť jedlo práve v Novom čase pre ženy. A áno, fotenie jedla je úplne iné ako portrétové fotenie človeka. Nie každý, kto dokáže odfotiť krásu v črtách tváre, totiž dokáže vidieť krásu aj v kompozícii na tanieri. Privilégiom blogera je, že sa môže na svojom blogu pokúsiť aspoň trochu napodobniť toto majstrovstvo profesionálov.

Dlhé roky pôsobíte vo sfére ženských printov. Viete ešte relaxovať pri čítaní časopisu? Netrpíte profesionálnou deformáciou? 

Milujem najmä anglické lifestylové časopisy a tie čítam so skutočnou chuťou, aj keď samozrejme aj s profesionálnou deformáciou. Vidím, ako precízne produkujú fotky k príbehom, ako si dávajú záležať na rozhovoroch aj na grafike. Ale aj tak dokážem pri ich čítaní so šálkou teplého čaju poriadne zrelaxovať.


Foto: archív J. Štrbkovej

Podobné články

O tebe

Miriam Kohaniová: Veľmi si potrpím na to, aby zákazník dostal nielen esteticky krásny, chutný, ale naozaj kvalitný produkt.

Miriam Kohaniová: Veľmi si potrpím na to, aby zákazník dostal nielen esteticky krásny, chutný, ale naozaj kvalitný produkt.

Celý profesijný život pracovala v oblasti obchodu na pozícii regionálneho manažéra. Zlom nastal, keď...

O tebe

Beáta Vlnková: Nie je nič čarovnejšie, ako navštíviť vinára priamo v jeho kráľovstve a nad kalichom jeho vína rozjímať nielen o víne, ale aj o živote.

Beáta Vlnková: Nie je nič čarovnejšie, ako navštíviť vinára priamo v jeho kráľovstve a nad kalichom jeho vína rozjímať nielen o víne, ale aj o živote.

Beáta Vlnková je uznávaná somelierka a od roku 2015 aj prezidentka Asociácie somelierov Slovenskej r...