Druhá kniha z pera šikovného autora Michala Slaničku, ktorý môže byť čitateľom známy z televíznych projektov, napísal túto jeseň svoj nový román so šteklivým názvom Kódex: Sex.

Aj na mieste, kde by ste to najmenej čakali, môžete zažiť vzrušenie...

Jeho debutový román Sex s ex alebo milujte ma ešte raz pobavil a zaujal čitateľov po celom Slovensku. V druhej knihe zostal verný svojmu štýlu písania a priniesol príbeh Rolanda, ktorý riskoval viac, ako mal pôvodne v pláne. Kniha, v ktorej nechýbajú humor, romantika, erotika a napätie je príjemným oddychovým čítaním na spestrenie týchto pochmúrnych zimných večerov.

Je možné, že by chlapi naozaj rozmýšľali len tým jedným orgánom?
Ak sa krv presunie z mozgu do nohavíc, skončiť sa to môže všelijako. Aj trestným oznámením, tak ako v prípade mladého maséra Rolanda, ktorý si svoj život pôvodne predstavoval úplne inak. Práca plná pokušenia a lákadiel rozkoše môže priniesť rovnako veľké problémy.

Dokáže sa nakoniec vzdať vzrušujúceho života, o ktorom sníva väčšina chlapov? Môže aj obyčajný masér meniť životy druhých k lepšiemu? A bude schopný zmeniť ten svoj?

Autor Michal Slanička pochádza zo Žiliny. Vo svete médií sa pohybuje od svojich 18 rokov a ako redaktor, scenárista a moderátor pracuje najmä v RTVS. Poznať ho môžete z relácií Test magazín, Dámsky klub či On air. Jeho hlas sa prihováral aj poslucháčom Rádia Žilina, Rádia Expres a Rádia Slovensko.Spolupracuje s viacerými mimovládnymi a neziskovými organizáciami a venuje sa dobrovoľníckej práci.

Odhaľte najhlbšie vnútro mužskej duše v pikantnom románe Michala Slaničku Kódex: Sex, v ktorom nájdete viac ako si myslíte.

Začítajte sa do úryvku z novej knihy Kódex:Sex

Mal som rád dni, keď mi v diári svietilo sedem ženských mien. Nie som posadnutý numerológiou a šťastie mi prinášajú rozhodne iné čísla ako sedmička.
Mám na mysli peniaze, ktoré mi dámy ochotne platili za poskytnuté služby.
Vzťah masér – klientka je obchodným vzťahom. Za poskytnutú službu sa musí platiť.
A za senzuálne masáže si boli ženy ochotné priplatiť aj niekoľkonásobne viac.
Ich orgazmy začali uspokojovať aj mňa. Ako profesionál som im chcel dopriať to, za čo si zaplatili, čo očakávali a mnohé z nich dlhé roky nezažili.
Pre moje samoľúbe ego zároveň boli ich vyvrcholenia imaginárnou čiarkou na stene.
Medzi chlapmi sú takéto „alfasamec štatistiky“ veľmi uznávané. Čím väčšie číslo, tým uznanlivejšie pokyvkávanie hláv a zatínanie pier rovnako naladených mužov. Niekde nad pivom. Niekedy som si pripadal ako maratónsky bežec, čo uteká v ústrety vysnívanému vavrínovému vencu a namiesto nôh šprintuje jazykom. Inokedy zas ako vyháňač zlých duchov, pod ktorého rukami sa ženské telá chveli očakávaním z prichádzajúcej posadnutosti. Zmietali sa v predorgazmickýchkŕčoch, tváre krivili do oddaných grimás a ich ústa vydávali zvuky, ktoré vychádzali z ich najhlbšieho vnútra.
Stonali, kvílili, ochkali, výskali a mňa tá rôznorodosť absolútne fascinovala. Jedna ruka na ústach a druhá medzi nohami, na mieste, ktorým sa ženské telo tiež dokáže bozkávať.
Jedna z nich však spôsobovala väčšiu rozkoš, ako druhá dokázala krotiť.
Stony, ktoré mali byť určené len pre zúčastnených, sa cez takmer priesvitné steny šírili po chodbách ďaleko od môjho salóna. A nie všetkým nájomcom polyfunkčnej budovy zvuková kulisa ženského stonania pri práci vyhovovala.