V biznise

Odsúvanie povinností? Je to blok? Ako ho spoznať? (1. časť)

Odsúvanie povinností? Je to blok? Ako ho spoznať? (1. časť) Počet fotiek v galérii: 1
Jana Balážová, Zdroj: JB

Ak chce ktokoľvek na sebe pracovať, plniť si svoje menšie či väčšie priania, túžby a ciele, celkom určite sa dostane k svojim vlastným limitom. Stretnutie s vlastným obmedzením je vždy obohacujúci zážitok, pretože sa v ňom stretáva naša minulosť s budúcnosťou. 

Čím vedomejším a pozornejším sme ku svojim pocitom a myšlienkam pri tomto stretnutí, tým precíznejší vieme byť pri filtrovaní toho, čo je pre nás už staré, nefunkčné a obmedzujúce, a čo nám, naopak, slúži pre ďalší rast. Toto stretnutie s limitom nás, inak povedané, pozýva prehodnotiť to, ako nazeráme na seba, na svoje možnosti, na iných ľudí, na život.

To, že sme sa zablokovali, môžeme identifikovať tak, že sa „prichytíme“ pri určitých prejavoch v správaní. Napr. odsúvame to, čo by sme mohli spraviť hneď na inokedy a nahrádzame to menej dôležitými aktivitami, pred vlastnými projektmi uprednostňujeme radšej službu pre iných, robíme obraty o 180 stupňov, sami seba kŕmime prehnaným skepticizmom, neustálou nespokojnosťou so sebou a túžbou po prehnanej dokonalosti, emóciami, ako napr. zlosťou, závisťou, žiarlivosťou, kritikou, hanbou, strachom a obavami.

Ilustračný obrázok, Zdroj: unsplash.com

Čo je to vlastne blok? Keď si uvedomím, že je tu, ako sa k nemu správať?

Blok je bod zastavenia, stagnácie v procese nášho posunu. Racionálne častokrát vieme, čo máme urobiť, ako sa pohnúť, dokonca si logicky uvedomujeme prínosy toho, prečo ísť ďalej, prečo urobiť konkrétny krok, ale z nejakého dôvodu nás niečo v našom vnútri zastavuje. Dôvody zastavenia sú vždy relevantné. No, k tým dôvodom sa častokrát nevieme dostať, pretože nám v tom bráni náš zlozvyk nazerať na naše bloky ako na niečo negatívne a nežiadúce. Je teda logické, že pri akomkoľvek bloku začneme pociťovať strach, hnev, vinu či hanbu. Nemáme potom dostatočnú odvahu a trpezlivosť pozrieť sa na ne zbližšia a našu pozornosť smerujeme radšej iným smerom. Nutkavo nás potom zvádza maskovať tieto nepríjemné pocity pred samým sebou alebo aj pred inými, aby nás nevideli ako slabých a neúspešných.

Naše bloky sa môžu dotýkať rôznych úrovní.
  1. Môžeme cítiť reálne ohrozenie na fyzickej úrovni, kedy sa ozýva náš inštinkt. (Napr. máme strach z toho byť videní – bojíme sa verejne prezentovať svoje názory, vystupovať pred publikom a pod., a to nás v našom napredovaní zastaví.)
  2. Môžeme vnímať, že zrazu nemáme žiadnu energiu, dochádza nám sila a výrazne to oslabuje našu vytrvalosť a disciplínu. Nedokážeme byť aktívni a iniciatívni. Cítime únavu a najradšej by sme prespali celý deň.
  3. Môžeme cítiť, akoby nadšenie a vášeň pre daný cieľ či radosť z toho, čo robíme, zrazu zmizli. Cítime sa prázdni, bez akejkoľvek túžby, a tak „prestupujeme z nohy na nohu“ a fungujeme ako „automat“. Márne čakáme na nejaký impulz či tlak zvonka.
  4. Uvedomíme si, že naša motivácia získať daný cieľ nie je dostatočná. Možno v nás paralelne existujú rôzne protichodné motivácie. (Napr. na jednej strane chceme dotiahnuť projekt do konca, pretože vieme, že sa nám to finančne veľmi oplatí, zároveň nás daná aktivita vôbec nebaví, nepociťujeme pri nej radosť či ľahkosť, no nechceme na druhých pôsobiť neprofesionálne.)
  5. Necítime, že nám náš cieľ dáva vyšší zmysel, „nemáme v ňom naše srdce“. Je pre nás príliš povrchný a nerozvíja nás na rôznych úrovniach.
  6. Zistíme, že náš fokus nie je dostatočne jasný. Nemáme jednoznačný plán, čo, kedy, prečo a ako je potrebné spraviť.
  7. Nevieme prijať pocit zodpovednosti a urobiť konkrétne rozhodnutie. Nedokážeme vnímať samého seba ako autoritu, ktorá má svoj život pevne vo svojich rukách.

Ak sa nám podarí priznať si pred samým sebou, že sme sa zasekli a tiež aj, v ktorej oblasti, či oblastiach sme sa zasekli, máme spolovice vyhraté.

Je to akoby sme úprimným priznaním vpustili do nášho života nové svetlo a vytvorili priestor pre nové možnosti. Doprajeme samému sebe bezpečie a otvorenosť, aby sme mohli vyjsť s pravdou von. V tom okamihu potrebujeme byť samému sebe najlepším priateľom. Priateľom, ktorý všetko prijíma a rešpektuje.

Môžeme sa sami seba začať pýtať napr. takéto jednoduché otázky:

  • Je niečo, z čoho mám strach?
  • Mám z nejakého kroku nepríjemné pocity?
  • Som len unavený?
  • Nemám na seba príliš vysoké nároky?
  • Nesprávam sa k sebe tyransky?
  • Pripomína mi to nejakú situáciu z minulosti?
  • Ak nebudem úspešný a svoj cieľ nedosiahnem, čo mi to prinesie?
  • Ak budem úspešný, mám obavy, že sa tým niečo zásadné pre mňa zmení?
  • Aký obraz mám sám o sebe?

Odpovede na otázky nám dajú nový pohľad na našu situáciu a najmä veľkú dávku nutného sebapochopenia. Na základe toho môžeme prehodnotiť niektoré kroky, príp. zmeniť plán tak, aby bral väčší ohľad na nás samých a na nové zistenia o sebe.

Autorka článku Jana Balážová

Talent Partnerka, recruiterka a sprievodkyňa v oblasti kariéry a sebarealizácie. Viac ako 10 rokov pracujem s ľudským potenciálom a talentmi. Podporujem ľudí k stretnutiu so svojou vlastnou silou, autoritou a tvorivosťou, aby sa mohli autenticky prejavovať takí, akí sú, so všetkými svojmi darmi pre tento svet.

Podobné články

V biznise

7 tipov pre začínajúcich podnikateľov

7 tipov pre začínajúcich podnikateľov

Ak sa neviete "pracovne nájsť" a sebarealizácia vám uniká pomedzi prsty, podnikanie môže byť riešení...