Jana Jurčenko získala pred sviatkami Oscara za módu. Osobne si ho prevzala počas slávnostného galavečera vo Florencii, no takmer Talianom nedala šancu. Čo ju zlomilo a ako sa dostala k móde?

Pred sviatkami si sa vrátila z Talianska, kde si získala prestížne módne ocenenie, čo pre teba znamená?

Celé to vypuklo ešte na jar, kedy ma oslovili módni koučovia jednej spoločnosti z Talianska, že ma vybrali do užšieho kola nominácie Oscar della Moda, ktorá sa udeľuje počas veľkého galavečera vo Florencii. Oslovili ma na základe mojej práce, ktorú videli na sociálnych sieťach. Moja prvá reakcia, po zlých skúsenostiach s Talianmi, bola taká, že som to rázne odmietla. No nastala neplánovaná zhoda okolností, že oslovili aj výtvarníčku Máriu Feketeovú, s ktorou úzko spolupracujem. Postupne ma začala bombardovať telefonátmi, so slovami, že to nemyslím vážne. A keďže ona už absolvovala ročník predtým, vedela, že by sa rada opäť spojila s návrhárom zo Slovenska, a tak vytvorila šperky na prezentovanie svojej práce. S Majkou dlhodobo spolupracujeme a pre moje klientky vytvára šperky. So slovami, že takáto ponuka sa neodmieta, ma bombardovala telefonátmi, až kým som nepovedala, že tam idem.

A čo ťa nakoniec zlomilo? 

To, že ma bombardovala :) Ďalej to, že mi garantovala, že absolvovala ročník predtým, a že táto udalosť bola skutočne noblesná, že to celkovo bolo dobre zvládnuté aj v zákulisí a že mi garantuje, že to dopadne dobre. Organizačne to mala celé pod svojou kontrolou - letenky, hotel a ja som s tým nemala žiadny problém, až som si povedala, že dám Talianom druhú šancu :) Svojmu okoliu som nehovorila žiadne detaily. Dokonca aj tesne pred udeľovaním som to zadefinovala ako "nejaké ocenenie". Moji priatelia a známy ani nevedeli, pre aké ocenenie ideme, len moje kolegynky vedeli čo a na aké podujatie pripravujeme. Mala som v sebe neskutočnú neistotu, že pokiaľ nebudem oscara držať v rukách, tak neverím, že sa to deje.

Čo to pre teba znameá? Takto s odstupom času?

Až keď som držala sošku v rukách a odfotila som si ju, až potom som uverila, že je to pravda. Bezprostredne po príchode domov, mi to ešte stále "nedochádzalo". Emócie boli veľké a aj odozva na sociálnych sieťach obrovská. Veľké množstvo módnych návrhárov, či klientiek mi hneď gratulovalo. Bolo to pre mňa veľmi milé, ale zároveň ma to rozcítilo a prišla s tým obrovská nostalgia. Udeľovanie tohto ocenenia funguje tak, že dizajnéri získajú najskôr strieborného, následne môžu získať zlatého a po rokoch skúseností platinového. Keďže som aktuálne získala strieborného, je veľmi pravdepodobné, že ma o rok oslovia v nominácii na zlatého.

Ešte som ani nemala príležitosť pogratulovať, takže gratulujem a zároveň, budem držať palce a sledovať cestu za ďalšími. Vieš aj koľko dizajnérov zo Slovenska bolo oslovených?

Netuším, ale bola tam so mnou jedna Slovenka, dizajnérka, ktorá si prevzala zlatého. V rámci galavečera sa odovzdáva asi 30 oskarov v rôznych kategóriách, pričom v každej z nich sa odovzdáva strieborný aj zlatý. Tento rok odovzdávali, tuším, jedného platinového.

Takže Taliani využili druhú šancu? :)

Bolo tam pár detailov, ktoré nemilo prekvapili aj výtvarníčku Máriu Feketeovú, ale ja som bola pripravená. Stále si hovorím, že radšej nič neočakávať a potom nebyť prekvapený. Predsa tie južanské typy sú svojské a pred akciou často neplatí, čo bolo už dávno dohodnuté, ale v tomto prípade bol finálny efekt v úplnom poriadku.

Oskara si získala vďaka móde, ale čo ťa k nej priviedlo? 

Asi ma lákala odmalička. Kedysi boli veľmi populárne papierové postavičky s oblečením, kde sme im mohli meniť rôzne kúsky oblečenia, ktoré sa vystrihovali z obalov čokolád. Samozrejme, mne tá dostupná ponuka šiat nestačila,tak som začala s tým, že som dokresľovala oblečenie a vymýšľala som im iné oblečenie a doplnky. Ako 10-ročná som začala navštevovať ZUŠ, kde som sa zdokonaľovala v kresbe a vo výtvarných technikách. Potom som študovala odevníctvo, kde som sa zas zdokonalila technologicky. Priam som bažila po vedomostiach, nestačilo mi, to, čo sme sa učili. Iní žúrovali vonku a ja som sedela za šijacím strojom, až ma môj otec vyháňal na diskotéky. Ale ja sama som bola priam posadnutá.

Vieš aj pomenovať, čo ťa na tom uchvátilo?

Ja mám taký pocit, že som sa s tým narodila. Ja som od detstva chcela tri zamestnanaia - buď budem robiť s módou alebo budem učiť, čo som aj učila, lebo mám vyštudovanú špeciálnu pedagogiku a psychológiu a ešte som chcela byť herečka. A to všetko sa mi splnilo - na škole som bola v dramatickom krúžku, aj keď som v ňom bola najmladšia. Nacvičovali sme divadelné predstavenia a chodili sme na súťaže. Čiže môžeme povedať, že istým spôsobom si plním sny. Nebolo dňa, aby som tú módu neriešila. Myslím, že to bolo aj v génoch - u mojich rodičov to bolo prepojenie intelektuálne aj umelecké cítenie, čo nie je zvyčajné. A keď mama nebola doma, potajomky som bola v jej skrini a stajlovala som sa. Otec mal zas technické kreslenie v ruke.

V rámci svojej kariéry, vieš aj pomenovať zlom, kedy to začalo byť "vážne"? 

V mojom živote nastalo zlomové obdobie, kedy som potrebovala veľkú zmenu. Odišla som z východu a prišla do Bratislavy, kde som sa zamestnala v salóne Lýdie Eckhardt. Pracovala som u nej 8,5 roka, ale tvorila som už dávno predtým. Keď tak nad tým rozmýšľam, bolo to včase, keď som učila na strednej škole. Spolužiačka z vysokej školy išla so svojimi študentmi z Prešova na súťaž Mladý módny tvorca v Bratislave a oslovila ma, aby som išla s nimi ako pedagogický dozor. Mňa to zaujalo až natoľko, že som sa v ďalšom ročníku prihlásila a získala prvé miesto. A potom sa to začalo nabaľovať. Články o víťazstve v regionálnych novinách, a to v čase, kedy neboli sociálne siete a neexistovali ani mobilné telefóny. Následne ma oslovila jedna módna návrhárka z Košíc. Zaujala ju moja víťazná kolekcia, ktorá sa volala Ruže a viac, aby som bola súčasťou jej prehliadky v národnom divadle v Košiciach na jej módnej prehliadke. Názov tejto kolekcie Ruže a viac mi navrhla práve moja kamarátka podľa jedného parfému, pretože šaty v kolekcii boli doplnené ružami.

Vážne črty to začalo naberať až keď som odišla do Bratislavy, do salóna Lýdie Eckhardt, kde ma po dvoch rokoch predstavila ako módneho návrhára, ktorý pre ňu pracuje. A práve tu som videla to zákulisie, komunikáciu a prácu s klientkami a postupne mi začala zverovať nové a nové klientky, čiže som mala možnosť nadobudnúť aj tieto skúsenosti.

Po istom čase som odišla, lebo som ostala presýtená fashion svetom a showbiznisom ako takým. Dokonca som odišla zo dňa na deň s myšlienkou, že nechcem s módou už nič robiť. Keďže som emotívny človek, odchádzala som v emóciách. Zrazu emócie ustáli, a začala som uvažovať, čo budem ďalej. V tom čase som mala veľmi dobrú kamarátku, ktorá sa rozhodla pracovne osamostatniť a tak sme si spolu otvorili vizážistický salón. Keď sa to dozvedeli iní módni návrhári, hneď začala spŕška telefonátov, že to nemyslím vážne a s prosbami, že nemôžem odísť z fashion sveta. 

Keď takto spätne spomínaš kolekcie, sú nejaké tvoje srdcovky?

Určite áno. Keď tvorím pre klietky je to iný druh tvorby a keď tvorím novú módnu kolekciu, tak zase je to iný druh tvorby. Keď napríklad, tvorím novú kolekciu na jar, či  leto, jeseň, zimu - tak vtedy si už vizualizujem, moje modelky, čo by ktorej asi sedelo. Na druhej strane, keď tvorím pre klientku, tak zase tie konkrétne návrhy prispôsobujem práve danej klientke - jej vkusu, ale aby to aj ladilo s mojim rukopisom. 

A takto, keď si vo v spoločnosti, sleduješ ľudí, že by si ich "prezliekla" dotvorila..

Keď som von s priateľmi, tak to neriešim, chcem si oddýchnuť a vyrozprávať sa. Ale ak ma niekto poprosí, tak áno. Na druhej strane si skôr všímam farebné kombinácie v okolí a v interiéri a čo môžem využiť. A dokonca mám rada kolóny - vypeckujem si hudbu a sledujem okolie a farby. Milujem zemité farby, ale napríklad takú červenú nájdeš na mojich modeloch, iba výnimočne. :)

Keď sledujem prehliadky na svetových mólach, ostanem niekedy prekvapená, ale je to vyjadrenie umelca. A preto aj chápem, ak sa niekto odprezentuje na prehliadke nenositeľnou módou, lebo je to istým spôsobm umenie a jeho prejav. 

Založila si FASHION ACADEMY JANA JURČENKO - čo ťa viac baví - tvorenie, či učenie?

Aj, aj :) Akadémia vznikla počas pandémie. Rozmýšľala som, čo ďalej a vtedy prišiel ten správny čas, prerobila som ateliér na dielňu, nakúpila som stroje, stoly a dnes sú to už dva roky. Najviac ma teší, že tie žienky prídu opäť a nekončí to len jedným kurzom. Oslovujú ma ženy - doktorky, právničky, architektky a potom aj témy medzi nami sú rôznorodé. Počas kovidu sme mali kurzy aj každý deň - od pondelka do soboty, aktuálne fungujeme dva dni v týždni. Chodia rôzne žienky - od začiatočníčok po pokročilé a všetky zdolávajú svoje výzvy. Dokonca jedna účastníčka kurzu si ušila svoje nádherné svadobné šaty, a to na tretí kurz. Ja to považujem za príjemné spestrenie a psychohygienu :)

V rámci psychohygieny som videla ešte ďalšiu vec, že vypekáš rôzne dobroty - návrhárku v kuchyni.

Varenie je moja záľuba už odjakživa a počas pandémie vznikol priestor, kedy som si vytvorila aj stránku na instagrame. Môj otec vždy neskutočne dobre varil, vždy inklinoval k rôznym kuchyniam a ja to mám asi po ňom. U nás doma zvykli byť obedy a večere "taká rodinná udalosť" a dodnes mám na to úžasné spomienky. To varenie a spoločná večera, či obed sú pre mňa prejav, že rodina má príležitosť byť spolu.

Máš preferencie chutí? Slané alebo sladké?

Ja osobne vôbec sladké nejem, častokrát, keď pečiem, ani to neochutnám, ale naopak, ak by mi dal niekto zemiakový šalát a rezeň, tak neodolám. Ale jedno je isté, ja veľmi rada vykrmujem ľudí :)

Máme medzi sviatkové obdobie, čo plánuješ najbližie dni? 

Aktuálne je to oddych s rodinou a uvidíme, čo prinesie nasledujúci rok. Pevne verím, že bude znova plesová sezóna, i keď sú tu na spadnutie rôzne obmedzenia v okolí, ako napr. energetické. Na druhej strane, ja nie som človek, ktorý plánuje. Ja žijem spontánne, celý môj život je spontánny a keď príde nejaká výzva a bude pre mňa naozaj výzvou, pôjdem do toho. 

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor :)