Precestovala už vyše 70 krajín, ale TOP bude vždy Slovensko. Chýba jej rodná dedinka, to, ako u nás na jar vonia tráva a kvitnú čerešne, ako sa v lete griluje a sedí vonku dlho do noci, chýba jej naša farebná jeseň, v zime sneh a oheň v krbe :) Prečítajte si inšpirujúci rozhovor o žene, ktorej domovom je Qatar - na minútku letuška Lucka Mikulová :)

Pracuješ pre jednu z najlepšie hodnotených leteckých spoločností. Ako si prišla na ten nápad robiť túto prácu a ako dlho sa už tomu venuješ?

Pravdupovediac, bola to skôr zhoda náhod v mojom prípade :). V piatom ročníku vysokej školy som vyhrala súťaž o najlepší biznis plán. Od podnikateľa roka som vtedy okrem finančnej výhry a asi 3kg balíka lentiliek dostala aj malé gumové lietadielko. A myslím, že práve ono to má celé na svedomí. Vtedy som si tak do vetra povedala, že čo keby som bola letuška – veď som stále snívala o tom, že by som chcela vidieť svet. Zoštátnicovala som a asi o týždeň, mi zavolala teta, že Qatar Airways robí nábor v Bratislave. Tak som to šla skúsiť. A vyšlo to :)) Lietam už 4 roky.

Aký bol pohovor a čo obnášali následné školenia?

Pohovor má 3 kolá. V prvom kole sme odovzdali všetky potrebné dokumenty a potom nám predstavili spoločnosť. Potom nasledoval písomný test v angličtine. Bol to taký mix matematiky, geografie, gramatiky a písomného prejavu. Na konci prvého dňa vybrali 25 z nás a mohli sme sa zúčastniť druhého a tretieho kola. Nasledovali kolektívne úlohy, riešenie situácií, kde nás pozorovali. No a tretie kolo, bol osobný pohovor. Tam nám oznámili konečný verdikt. Potom sú to trošku papierovačky, ktoré treba dodať (zdravotné testy a tak) a o 3 mesiace som už letela do tréningu. Tréning bol veľmi fajn – bezpečnosť, hasenie požiaru, evakuácia, plávanie, všetky tie lietadlá, no a ešte samozrejme servis v kabíne. Trvalo to necelé dva mesiace a potom nám konečne „dali krídla“ :))

Je práca letušky náročná? Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

To je asi veľmi individuálne. Podľa mňa nie je vôbec náročná, ale určite to nie je práca pre každého. Niekedy vie byť fyzicky a psychicky vyčerpávajúca, ale záleží na tom, ako sa s tým človek vysporiada. No a „bežný“ pracovný deň? Neviem, či taký vlastne v tejto práci existuje :)

Čo časové posuny? Predsa len, raz si na tejto strane sveta a raz na tejto. Dá sa na to vôbec zvyknúť?

Neviem, či sa na to dá zvyknúť, ale určite sa dá z toho vyspať :) Ja som s tým našťastie nikdy problém nemala. Nehovorím, že som nejaký veľký spachtoš, ale mám to šťastie, že viem spať vtedy a tam, kde to práve potrebujem.

 Najradšej mám asi tú rozmanitosť a možnosti, ktoré táto práca so sebou prináša. Neviem, či by som pri nejakom inom povolaní mohla vidieť toľko kútov sveta, zažiť toľko životných situácií, spoznať toľko ľudí a nahliadnuť do toľkých kultúr. Najradšej mám ešte aj vzlietanie a pristávanie (to je vraj už závislosť). No a úplne že neznášam jednu jedinú vec – Indických pasažierov :)

Aké sú pracovné podmienky? Hovorí sa, že sú na vás tvrdí, ale vraj to z hľadiska financií a benefitov stojí za to :)

No keďže sa „to hovorí“ :), tak na tom asi niečo pravdy bude. Ale znova, veľa záleží na uhle pohľadu. Máme síce pravidlá a postupy, ktoré musíme dodržiavať, a ktoré možno iné spoločnosti nemajú. Na druhej strane, lietame na najmodernejších lietadlách a okrem Antarktídy na všetky kontinenty sveta. Máme zamestnanecké ubytovanie, zamestnanecké letenky a výplatu dostávame vždy načas. Myslím, že dnešný svet je veľmi nevďačný. Nevážime si to, čo máme a chceme stále viac. Neuvedomujeme si ale, že na svete je mnoho ľudí, ktorí celý život snívajú o tom, čo máme my a napriek tomu, to nikdy nedosiahnu. Chcem tým len povedať, že to jednoznačne stojí za to :)

Koľkokrát do mesiaca lietaš?

Za mesiac nalietam okolo 100 až 110 hodín a mám minimálne 8 dní voľno.

Ste nejaká partia, ktorá sa na palube stretáva pravidelne alebo je to úplne nemožné stretnúť rovnakých ľudí?

No úplne nemožné to nie je, ale povedala by som, že skôr nepravdepodobné :) Je nás momentálne okolo 7 500 a na každom lete sa stretáva úplne nová posádka. Preto som napísala, že bežný deň v tejto práci asi neexistuje. Samozrejme, niekedy sa pošťastí, že z 20-tich nových tvári, som už jednu niekedy videla :) A potom sa snažíme všemožne si spomenúť, kde a kedy sme spolu leteli, čo sa väčšinou nepodarí.

Čo máš na tejto práci najradšej a čo úplne že neznášaš?

Najradšej mám asi tú rozmanitosť a možnosti, ktoré táto práca so sebou prináša. Neviem, či by som pri nejakom inom povolaní mohla vidieť toľko kútov sveta, zažiť toľko životných situácií, spoznať toľko ľudí a nahliadnuť do toľkých kultúr. Najradšej mám ešte aj vzlietanie a pristávanie (to je vraj už závislosť). No a úplne že neznášam jednu jedinú vec – Indických pasažierov :)

Ako zvládaš turbulencie? Ja keď sedím v lietadle a len trochu sa to zachveje, hneď mám smrť v očiach :)

Hmm....neviem, či je to celkom ok :) ale ja si to skôr užívam. Ale samozrejme, mám aj rešpekt. Tie také malé turbulencie, keď nás to iba tak hojdá, tak tie mám naozaj rada. Uspáva ma to :) No ale keď už začnú lietať veci kade tade, tak to si už radšej sadnem a pripútam sa :)

Zažila si niekedy takú krízovú situáciu, že ste napríklad museli núdzovo pristáť?

Núdzové pristátia som už zažila. Ale našťastie to neboli až také vážne situácie. Buď to bolo zlé počasie, technická porucha alebo zdravotné problémy pasažierov. My síce máme tréning prvej pomoci, ale keď to už nezvládame a doktori nariadia pristátie, tak musíme pristáť.

Ľudia sme už raz rôzni. Pozitívni a negatívni, slušne vychovaní a ...tí druhí, potom takí, ktorým stačí ku šťastiu málo a tí, pre ktorých sa idete aj rozkrájať a aj tak budú frflať. Takže vcelku by som povedala, že znova záleží na tom, ako sa s tým človek vysporiada. 

Nebojíš sa, že sa raz na palube objavia teroristi?

:) no vieš čo? Asi ani nie, a ak sa teda objavia, dúfam, že nebudú mať sebadeštrukčné sklony, ale budú chcieť len peniaze alebo len odviezť niekam na Maledivy :) Nie žartujem samozrejme. Toto sú podľa mňa veci medzi nebom a zemou. Ak sa majú stať, stanú sa.

Akí sú zväčša pasažieri? Bývajú problematickí alebo máš len tie najlepšie skúsenosti? Súvisí ich správanie s národnosťou?

No tak na túto otázku si prosím nechaj celé vydanie svojho časopisu :D Ale nie. Ľudia sme už raz rôzni. Pozitívni a negatívni, slušne vychovaní a ...tí druhí, potom takí, ktorým stačí ku šťastiu málo a tí, pre ktorých sa idete aj rozkrájať a aj tak budú frflať. Takže vcelku by som povedala, že znova záleží na tom, ako sa s tým človek vysporiada. Ja sa snažím všetko riešiť úsmevom a pozitívnym prístupom (čo poväčšine funguje) a frflošov, tak tých treba jednoducho nechať tak, nech svojím frflaním otravujú život niekomu inému alebo najlepšie sebe. Ale zažila som už aj situácie, keď kolega alebo kolegyňa schytala facku alebo pľuvanec do tváre ... a to už neviem, či by mi bolo do smiechu. A čo sa tých národností týka. Určite sú charakteristiky, ktoré sú typické pre tú, ktorú národnosť, ale škatuľkovať by som to asi nechcela. Lebo všade sa nájdu výnimky.

Koľko krajín sveta si už navštívila, ktorá je tvoja TOP a do ktorej sa veľmi rada nevraciaš?

Môj tripadvajzor hovorí, že nejakých 70 krajín. Top vždy bude SLOVENSKO :) No a potom žiadnu inú top nemám, ja mám všade také svoje „niečo“ top. Pláže na Maledivách, pečenú klobásku v Mníchove na námestí, kultúru v Japonsku, nákupy v USA, národnostný mix v Austrálii, kuchyňu v Indii, vlašský šalát vo Frankfurte, .... A neviem naozaj asi nie je miesto, kde by som sa rada nevracala.

Existuje vôbec miesto, kde si ešte nebola?

Určite áno. Svet zase taký malý nie je, ako to zvykneme niekedy hovoriť. Ale myslím, že už som videla tak z každého rožka troška.

Čo robíš keď máš voľno?

Úplne normálne veci. Upratujem, čítam knihy, skajpujem, cvičím, chodím do kina, cestujem, spím alebo pozerám Búrlivé víno a Divoké kone :)

Máš frajera? :) Je vôbec možné mať pri tak náročnej práci vzťah?

Mám frajera :) A je to celkom možné, hoci niekedy sa treba zaťať. Problém je len v tom, že obaja lietame a máme rozdielne pracovné dni a dni voľna. Občas sa stretneme na schodíkoch lietadla, keď si ho vymieňame. On ho doviezol a ja ho beriem, alebo naopak :) Nestíhame si teda liezť na nervy a spoločne strávený čas si viac vážime. Na druhej strane spolu veľa cestujeme a počas cestovania, človek zažije situácie, ktoré sú zložitejšie, ako tie bežné, ktoré riešime každý deň. A to je práve to, čo nás spája.

Tvojim domovom je už niekoľko rokov Qatar. Aký tam je život? Bolo ťažké si zvyknúť?

Ak by som tvrdila, že to bolo jednoduché, tak by som klamala. Bol to dosť veľký kultúrny šok aj pre mňa (hovorím aj pre mňa, pretože som už pred tým pracovala vo viacerých krajinách v zahraničí). Takže som si musela zvyknúť. Dokážem sa prispôsobiť a „poskladať“ si ten svoj svet, takmer kdekoľvek. Len tu to trošku dlhšie trvalo :) Ale poznám aj veľmi veľa ľudí, ktorí to tu nezvládli, práve kvôli tomu kultúrnemu rozdielu.

Nechýba ti Slovensko? Ako často chodievaš domov?

Chýba a veľmiiiiiii....:) Chýba mi moja rodná dedinka, to, ako u nás na jar vonia tráva a kvitnú čerešne, ako v lete grilujeme a sedíme vonku dlho do noci, chýba mi naša farebná jeseň, v zime sneh a oheň v krbe. A asi najviac mi chýbajú ľudové zábavy a všetky tie naše krásne zvyky. Domov chodím tak často, ako sa len dá. Našťastie, to nemám veľmi ďaleko, takže frčím hneď ako mám 3 dni voľna.

Kde sa vidíš tak o desať rokov? Vrátiš sa? :)

Tak toto je záludná otázka :) Ja verím, že my sami, sme si strojcami svojho šťastia. Ale tiež verím na tie veci medzi nebom a zemou. A desať rokov je podľa mňa strašne dlhá doba, takže uvidíme o 10 rokov :)

ĎAKUJEM :)))
Niki
Foto: archív Lucia M.