„Fanúšikovia tejto série si záverečný diel rozhodne zamilujú. Je plný intríg, nebezpečenstva a romantiky uprostred drsnej aljašskej zimy,“ napísal Booklist o piatej knihe dobrodružnej romantickej série Aljašská odvaha Sabotáž. 

Členovia obľúbenej rodiny McKennaovcov sa ocitnú v nebezpečenstve a nás čaká nielen riadna dávka napätia, ale aj romantiky.

Keď sa Reef McKenna konečne vráti domov, zistí, že jeho milovaná Aljaška čelí obrovskej hrozbe.
Dobráčka od kosti Kirra Jacobsová a problémový Reef McKenna si v detstve liezli na nervy, ale počas dobrovoľníckej služby na náročných pretekoch psích záprahov Iditarod sa zdá, že medzi nimi preskočila iskra.
Raz v noci Reef prichytí Kirru, ako sa vykráda z tábora. Kirrin strýko Frank, účastník pretekov, zmizol. Keď ho Kirra a Reef vystopujú, dozvedia sa strašnú správu: Frankovu dcéru uniesli.
Kirra s Reefom a celou rodinou McKennaovcov sa ocitajú v pretekoch s časom, aby zastavili zloducha, ktorý sa vyhráža nielen zabitím dievčaťa, ale spustením najväčšej katastrofy, akú kedy Aljaška zažila.

„Pettreyová vie, ako čitateľa udržať v napätí,“ napísala o knihe Sabotáž Colleen Cobleová, autorka románu Bez stopy.
Dani Pettreyová sa preslávila najmä sériou Aljašská odvaha.
Všetko sa to začalo prvou knihou Pod hladinou o sabotovanou hladinou a dvoch mŕtvych potápačoch. Nasledovali knihy V lavíne, V pasci a Ako skala. Sabotáž je teda piata kniha tejto série.
„Pamätáte si na vzrušenie, ktoré ste cítili pri sledovaní Indiana Jones na plátne kina? Alebo Thomb Raidera? Dúfam, že podobné pocity prežívate s mojimi románmi,“ verí Dani Pettreyová. „Nedočkavosť dobrodružstva, vzrušenie z cesty do neznámych krajov, romancu zamilovanosti a hrdinstvo zo záchrany. Krása dobrého románu je všetko, čo je potrebné, aby sme otvorili dvere novému dobrodružstvu.“

Začítajte sa do novinky Sabotáž

Prológ
WILLOW, ALJAŠKA
8. MAREC, 01.36 HOD.
Frank sa prebudil na Dieselovo vrčanie.
„Ľahni.“
Psy nenávidia čakanie na ráno. Hoci sa presunul na kopec, ďaleko od ostatných mašérov a psy uložil do sena, nevedeli sa dočkať reštartu pretekov, aby sa mohli opäť rozbehnúť.
Diesel vyskočil na nohy, trhol celým telom vpred a zvyšok šestnásťčlenného záprahu ho nasledoval. Srsť na štíhlych chrbtoch psov sa zježila do špicatých vĺn.
Skôr, ako si Frankove oči privykli na mesačný svit, pocítil na boku akýsi ostrý predmet.
Psy spustili zborové zavýjanie a mykali vodiacim lanom.
Do očí mu zasvietilo jasné svetlo. Zo spacieho vaku si vytiahol ruky chránené rukavicami a do jeho teplej ulity vkĺzol ľadový aljašský vzduch.
Nadvihol okraj spacieho vaku, aby si zatienil zrak. Azda je to iný mašér?
„Už si hore?“ muž so zbraňou v ruke si kľakol vedľa neho, „pretože život tvojej dcéry visí na vlásku.“
„Meg?“ Frank sa prudko posadil. Nervy po celom tele sa mu chveli a zaplavila ho vlna adrenalínu.
„Povedz tým svojim bastardom, aby si ľahli, inak ich do jedného postrieľam.“
Frank musel na psy prísne zrevať a ony jeho rozkaz poslúchli.
„Čo je s mojou dcérou?“ Kto sú zač a čo chcú od Meg?
Muž mu ukázal displej mobilného telefónu, na ktorom sa prostredníctvom videohovoru objavila Megina unavená a utrápená tvár.
Frankovi prišlo od zúfalstva nevoľno. „Čo ste jej spravili?“
„Zatiaľ nič, ale od teba závisí, čo sa bude diať ďalej.“
„Kde je?“ Frank sa natiahol za mobilom. Meg. Prežíval hotové muky.
Muž ho udrel po ruke: „Je v bezpečí.“
„Nerozumiem tomu,“ Frank pokrútil hlavou. „Prečo ste vzali Meg?“ Uniesli ju kvôli výkupnému? Ak áno, tak si vybrali nesprávnu osobu. „Nemám veľa peňazí, ale to, čo mám, je vaše.“
„Nechceme tvoje peniaze.“
„Tak čo potom chcete?“
„Urobíš pre nás malú službičku.“

1
RAINY PASS, ALJAŠKA
10. MAREC, 02.17 HOD.
Reef bol od radosti celý bez seba. Čosi po druhej ráno mu to síce neprišlo vhod, veď by mal spať, ale preteky psích záprahov Iditarod boli výnimočnou udalosťou. Po prvý raz po dlhšej prestávke sa na nich zúčastňuje ako dobrovoľník. Naposledy tu bol s otcom ešte ako tínedžer a pamätal si, že tých tridsaťšesť hodín od opätovného štartu vo Willowe bolo nabitých adrenalínom.
Prevalil sa na bok, tvárou k oknu chatky, ktorá sa dočasne zmenila na mediálne centrum. Poza okraj závesu prenikal do miestnosti iba pásik mesačného svetla, ale aj ten stačil na to, aby zahliadol postavu smerujúcu k dverám.
Čudné.
Oprel sa na lakeť a skúmavo si prezeral osobu, ktorú si v poslednom čase intenzívne všímal. Kirra. Čo má za lubom?
Nemohol uveriť tomu, že zo všetkých dobrovoľných záchranárov pracujúcich na pretekoch ho zadelili do tandemu práve s Kirrou Jacobsovou.
Nemohol sa ubrániť myšlienke, že v tom má prsty minimálne jeden z jeho súrodencov. Vlastne mu to ani neprekážalo – a práve to ho na tom štvalo.
Ich úlohou bolo dohliadať na zaostávajúcich mašérov. Snehová búrka smerujúca od kontrolného stanovišťa Skwentna k jazeru Finger Lake spomalila záprahy o niekoľko hodín – s výnimkou lídrov, ktorí už úsekom prešli skôr a teraz smerovali ku kontrolnému stanovišťu v Rohne – čím medzi prvým a posledným miestom vytvorila ešte väčší časový rozdiel, aký medzi nimi býval po iné roky. Keď sa podľa rozpisu služieb mali ísť vyspať, tak bolo na trati ešte niekoľko desiatok záprahov.
Po špičkách prebehol po studenej drevenej dlážke, aby Kirru zastavil. Jeho ruka dopadla na kľučku o zlomok sekundy skôr ako jej.
Prudko sa nadýchla.
On sa oprel o dvere a cítil, ako cez škáry vniká dnu chlad.
„Reef!“ potichu vyprskla a obzrela sa ponad plece. „Uhni mi z cesty.“ Štuchla ho, no on sa ani nepohol. Bola od neho o hlavu nižšia a odhadoval, že o takých tridsať kilogramov ľahšia; vážne si myslí, že ho len tak odstrčí z cesty?
Zaškeril sa. Jej štýl sa mu páči. „Ak si si nevšimla, vonku je aspoň mínus dvadsať a okrem toho je noc. Kam sa tak, prepánajána, ponáhľaš?“
Úškrn sa zmenil na širokánsky úsmev. „Máš tajnú schôdzku, však?“ Azda tá dokonalá a škrobená Kirra Jacobsová…? Zamrazilo ho. Je za tým puritánskym výzorom ženy, ktorá ho prenasleduje aj v snoch, niečo iné, než očakával?
„Nebuď smiešny,“ horlivo si naprávala rukavice.
So smiechom zdvihol ruku: „Máš pravdu. Čo mi to len napadlo?“
„Na také veci nemám čas,“ lakťom ho prudko štuchla do rebier, otvorila dvere a vystrelila von, „môj strýko tu nie je.“
„Čo?“ Z vešiaka si zvesil vetrovku a vybehol za ňou.
Nízka teplota mu na okamih vzala dych a studený vzduch ho pálil v pľúcach. „Kirra, počkaj!“
Zamierila za roh k stodole, kde parkovali snežné skútre.
„Naozaj ho chceš ísť teraz hľadať?“
Ostrým pohybom stiahla z háčika kľúče od skútra. „Už som čakala príliš dlho.“ Zavrtela hlavou: „Nechápem, ako som mohla zaspať skôr, než sa zaregistroval na kontrolnom stanovišti.“
„Mašéri prichádzajú v ktorúkoľvek hodinu, najmä teraz, keď vyčíňa tá búrka. Nemôžeš byť nonstop hore.“
„Zavolala som na kontrolné stanovište, ale Frank sa ešte neprihlásil. Niečo nie je v poriadku.“
Rukou jej prikryl dlaň, ktorou strčila kľúčik do zapaľovania. „Možno iba zaostal. Búrka spôsobila poriadny zmätok.“
„Od začiatku pretekov sa držal v čele. Aj keby si na stanovišti Finger Lake urobil prestávku, už dávno by tu bol.“
Reef zdvihol ruky a na dlane nechal dopadať veľké vločky. Vyvrátil hlavu k nebu a sledoval, ako sa na nich sypú biele chumáče. „Možno sa rozhodol počkať, kým búrka ustane.“
„Nikdy by neprečkal celú búrku, to by urobil iba začiatočník. Natoľko by zaostal, že náskok by už stratil.“
„Dobre. Tak zobudíme celý tím a budeme pátrať tak, ako sa má.“
„Ben by nikdy nesúhlasil s nočným zásahom. Prinútil by nás čakať do rána, kým búrka nepoľaví, a potom by na prieskum vyslal vrtuľník.“
„A čo je na tom zlé? Tak káže zdravý rozum.“
„Naozaj? Ty mi chceš niečo hovoriť o zdravom rozume?“
Zásah. „Len ti vravím, že je to nebezpečné.“
Naklonila hlavu do strany: „Myslela som si, že nebezpečenstvo miluješ.“
Už nie… Príležitostnému adrenalínu, ktorý v ňom vyvolávali extrémne športy, sa nebránil, ale toto je iné. Vybrať sa do aljašskej divočiny uprostred noci by Kirru mohlo stáť život.
„Nevyhovoríš mi to,“ naštartovala, „a teraz mi, prosím, uhni z cesty.“
Prudko vydýchol a zvažoval všetky možnosti. „Dobre,“ sadol si za ňu.
Stŕpla, keď sa usalašil na zadnom sedadle. „O čo ti ide?“
„Sme tím. Idem s tebou.“
„Pozri, je to od teba veľmi milé, ale…“
„Poznáš ma dosť dobre na to, aby si vedela, že nemá zmysel vyjednávať.“ Rukami ju objal okolo pásu.
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad.“
„Vysedávať tu a hádať sa, keď by sme už mohli vyraziť a hľadať Franka? Súhlasím.“
Pomrvila sa, aby sa vyslobodila z jeho objatia: „To som tým nemyslela.“
„Pozri, máme pred sebou celú noc a ja sa odtiaľto nepohnem.“ Páčilo sa mu, že ju má tak blízko pri sebe – a to ho vyvádzalo z miery.
„Si smiešny!“ znovu sa zavrtela.
Zaškeril sa: „Vlastne sa mi to celkom páči.“
„Ach,“ pohoršene si vzdychla, „si fakt príšerný.“
Jeho úškrn sa ešte väčšmi rozšíril. Tešilo ho, keď sa mu podarilo vytočiť ju. V skutočnosti myslel na všetky spôsoby, ako… Pŕŕ! Toto je Kirra Jacobsová a on už nie je taký ako kedysi. „Buď sa so mnou vrátiš do chatky, alebo idem s tebou. Bodka.“
„Fajn,“ zavrčala a pridala plyn.