Deň naviac je debut dvadsaťdva ročnej mladej autorky, ktorá momentálne študuje na univerzite, no ak je niečo, na čo si vo voľnom čase nájde chvíľku, je to práve písanie.

Bolo písanie tvojím hobby odjakživa alebo si k nemu prišla postupne?

K písaniu som prišla už ako desaťročná, kedy som si ručne vymýšľala a písala poviedky s vlastnými ilustráciami do rôznych zošitov. Raz sa babka smiala, pretože som jednu - dve poviedky napísala aj do jej kníh receptov, neskôr som prišla k online platforme wattpad, ktorá podporuje a dáva možnosti začínajúcim autorom. Tam pôsobím dodnes.

Predpokladám, že staršie publikum nebude vedieť, o čo ide, upresni nám, prosím, čo je to ten wattpad a ako si na ňom začínala tvoriť? 

Wattpad je verejná platforma, kde autor môže písať a zverejňovať svoje diela, získa spätnú väzbu vo forme hlasov a komentárov, a taktiež si získa čitateľov. Pri vydaní knihy to potom dosť pomôže. Moja tvorba bola spočiatku fanfikcia o chlapčenskej skupine One Direction, postupne sa premenila na romány pre ženy a teraz skúšam aj žáner fantasy. 

Ako vznikol nápad ku tvojmu debutu?

Nuž, nápad ani nebol, avšak prihodila sa mi v živote istá životná situácia, ktorá ma nesmierne zasiahla a svoje pocity som túžila dať na papier. Chcela som čitateľom predať niečo, čo sa ich dotkne tak, ako sa dotkla smrť blízkej osoby mňa. Krstná bola pre mňa veľmi blízkou osobou, nehovorila som o tom, ale je načase zmeniť to, pretože tá kniha vznikla aj vďaka nej a PRE ŇU. Jej strata ma nesmierne bolela a toto bola forma, akou som sa vedela udržať ako-tak nad hladinou. Chcela som skrátka napísať príbeh, po ktorého dočítaní budú mať čitatelia slzy v očiach. Napriek chybičkám krásy sa mi to podarilo, emócie sú pre mňa všetko, a som za to vďačná.

Všetky tvoje diela majú podstatu zo životných skúseností? 

Všetky nie, niektoré sú čistou fikciou, aj keď by som tvrdila hlúposť, že postavy nemajú charakteristiky ľudí, ktorých som za svoj život stretla. Čistou fikciou je však môj prvý fantázijny príbeh, ktorý publikujem na wattpade. V ostatných som čerpala ako z fantázie, tak i z reálnych miest, skúsenosti či vlastných lekcií.

Mala si na knihu už aj negatívne ohlasy? 

Samozrejme, a je to podľa mňa normálne. Každý má slobodu slova a smie vyjadriť svoj názor podľa chuti, avšak netolerujem hejt. Konštruktívna kritika nám autorom veľmi pomáha a musím povedať, že ja som zatiaľ dostala len tú, aj keď vždy boli spomenuté pozitíva ako emócie a to ma nesmierne teší. Chyby boli v slovoslede, sem tam slovné preklepy alebo štylizácia, čo ma ako autorku mrzí, mala som od práce s vydavateľstvom väčšie očakávania, avšak za vytýkané množstvo sexuálnych scén preberám zodpovednosť, rovnako ako za niektoré zvláštne chovanie postáv. Musím však poznamenať, že dielo vzniklo keď som mala len 16 rokov, preto nebolo učesané a aj preto bolo správanie postáv občas detinské, sama to vnímam už inak. Možno, ak by bol prístup korektorky iný bolo by všetko inak, ale na druhej strane viem, aké je zložité zaobstarať samotné vydanie a že sa niekedy skrátka nestíha. Nič to však nemení na tom, že som na knihu hrdá.

Máš v pláne vydať do budúcna aj iné svoje diela?

Asi ako každý autor, aj ja by som rada videla na poličke všetky svoje rukopisy, avšak tak to nefunguje, žiaľ. Každopádne, rada by som nezamrzla na mŕtvom bode a vydala aj niečo ďalšie. Plus by som si rada napravila renomé z prvého vydaného diela, takže dúfam, že sa mi to jedného dňa podarí. 

Chceš mať diela iba v slovenskom jazyku?

Nad týmto som úprimne nepremýšľala, podstatné by pre mňa bolo, ak by sa kniha vôbec vydala, ale zároveň je pre autora potešujúce, keď dostane ponuku na preklad. Deň naviac má zmluvu aj na český preklad, takže toto dielo uvidíme aj na českom trhu, už čoskoro. Je to preto, že vyšlo v českom vydavateľstve Naše vojsko a ja im ďakujem za túto možnosť.

Čo by si na záver odkázala budúcim autorom?

Aby sa nevzdávali. Ja viem, že sa to ľahko hovorí, ale naozaj, bojujte! Slovenský trh a systém vydavateľstiev, žiaľ, nedovoľuje vydať každú jednu knihu a preto vydavateľstvá častokrát odmietnu niekoľko rukopisov, ale nie je to vždy chyba autora. Nie vždy je dielo zlé, len kapacity a rozpočet nepustia. Treba bojovať a neutopiť sa. Treba si získať čitateľov, dať knihu prečítať beta readerom  a na základe ich pocitov a názorov sa následne rozhodnúť. Všetko sa to predsa začína snom a tým našim sú knihy. Napokon práve príbehy budú únikom zo sveta, ktorý je častokrát čiernobiely. Buďte silní a odvážni. Na záver chcem poďakovať možnosti na tento rozhovor a tiež svojim čitateľom, ktorí ma posúvajú vpred. Bez vás je autor stratený a každá vaša reakcia, či dobrá alebo zlá, je pre mňa potešením.