Jana Benková uviedla na knižný trh svoju novú knihu s názvom Musíme zostať spolu. Keďže tvorbu tejto autorky vám približujeme už niekoľko rokov, knižné okienko nemôže obísť ani novinku s kriminálnym nádychom.

O knihe

Simona pracuje v časopise pre ženy, no ani zďaleka nie je reportérkou, čo sa uspokojí s ľahkými námetmi. Mladá novinárka má šťastie na témy, ktoré obracajú jej život naruby. Keď pátrala po unesených modelkách, nestihla vlastnú svadbu. V tomto príbehu však už Simonin sobáš s milovaným Oliverom neohrozuje nič – okrem nečakanej, krutej metelici, zámeny svadobných šiat a... špecifického vzťahu k Danielovi, bývajúcemu o poschodie vyššie. Ten jej pri príprave článku o záhadnom miznutí utečencov zo záchytného tábora nechce pomáhať. Simona si poradí aj sama, hoci sa opäť vystaví napätým situáciám, ktoré ohrozia jej kariéru i život. Pátranie, čo rozbehla, vyvolá škandál. Ani nebezpečenstvo ju však neodradí a nebojí sa ako správna novinárka zasiahnuť aj tie najvyššie miesta. Tentoraz však už pre prácu a profesionálnu ctižiadosť neriskuje vzťah so svojím čerstvým manželom Oliverom. Prichádza na to, o čom je ozajstné šťastie.

Môj pohľad

Jana Benková je zárukou ľahkého čítania. Jej štýl je plynulý, preto sa jej knihy čítajú rýchlo a bez problémov. Tentoraz nadviazala na svoje letné romány vychádzajúce v ženskom magazíne a ponorila sa do vôd vyšetrovania, kriminálnej zápletky, ale aj do jej blízkeho sveta politiky a žurnalistiky.
Začiatok knihy na mňa pôsobil mierne rozpačito, akoby sa autorka nevedela rozhodnúť, akú knihu ide písať – ženský román o láske s nádychom humoru a erotiky alebo román o novinárke pátrajúcej po zmiznutých utečencoch. Dokonca som na prvých stranách objavila aj isté vecné chyby, ktoré akosi unikli zraku redaktoriek... Napríklad na strane trinásť Simona hovorí, že oblečenie nakupuje expresným tempom („Priamou cestou k pokladnici schytím dva-tri vešiaky so zaujímavými kúskami a nákup je za niekoľko minút hotový.“), pričom o dve strany ďalej sa novinárka vyjadruje, že miluje módu, má módny blog a rada by sa vo svojej novej práci venovala práve rubrike týkajúcej sa módy. Neviem, či existuje módna maniačka (navyše blogerka), ktorá nakupuje expresným tempom, ale možno áno a len ja mám o osobách venujúcich sa móde inú mienku. Taktiež Simonina svadba bola menšia katastrofa (vyznievajúca naozaj vtipne), v ktorej autorka zrejme pozabudla, že na obrad sa má Simona priviesť limuzínou spolu so svojou priateľkou („..., mňa s Ninou tam privezie šofér na bielej limuzíne.“), no Nina nakoniec šoférovala osobné auto a dôvod absencie limuzíny sa nikde nespomína.
Priznám sa, že po prečítaní prvých dvadsiatich strán som mala chuť knihu odložiť, no nakoniec som sa k nej vrátila, začítala sa a druhú polovicu prečítala na jeden dych. Veľmi oceňujem, že si Benková zvolila skvelú a navyše aktuálnu tému utečencov, ktorú spojila so svojou dobre známou žurnalistickou profesiou. Zaujal ma Simonin pohľad na nich a ich životy (hoci nemožno stotožňovať autora s hlavným protagonistom, myslím si, že Benková tu načrtla svoj osobný názor), s akým citom pristupovala k vyobrazeniu ich životov a ako jej záležalo na ich osude – až tak, že riskovala vlastný život. Autorka tu veľmi pekne načrtla konflikt väčšiny – ktorá sa migrantov bojí a nechce ich na svojom území – a jednotlivca, konkrétne Simony – ktorá sa na nich pozerá inak, ľudskejšie.
Až na ten rozpačitý začiatok knihu hodnotím ako príjemné oddychové čítanie, ktoré čitateľa privedie k hlbšiemu zamysleniu sa o utečencoch a ich životoch, ako aj o tom, do akej miery je všetko spojené s politikou a peniazmi.
Ak očakávate veľkú kriminálnu zápletku, tak radšej siahnite po žánri, ktorý sa jej venuje naplno, pretože Musíme zostať spolu je predovšetkým román, hoci má prvky krimi a nádych záhady, ktorú chcete stoj čo stoj rozlúštiť, a preto čítate ďalej až do konca.

J. Š.