Niektorí tvrdia, že náhody neexistujú, všetko sa deje tak ako má :) V živote sú situácie, ktoré vás nútia hľadať odpovede na vaše otázky a potom také, že "odpovede" si nájdu vás. Tak som i ja narazila na knižku "Úsmev na dobrú noc" a rozhodla som sa vyspovedať jej autorku - Luciu Benkovú. A poviem vám, že táto knižka nebude chýbať u nás pod vianočným stromčekom :)

Napísali ste knižku „Úsmev na dobrú noc“, čo vás vôbec priviedlo k písaniu?

Každý rodič sa snaží svojmu dieťaťu vyčariť úsmev na tvári. Prišlo obdobie, ktoré naše dieťa zle znášalo a prežívalo neuveriteľný smútok, prestalo sa smiať a prestalo prijímať potravu. Bolo to obdobie príchodu súrodenca. Bez lekárskej pomoci sme synovi, my rodičia, pomôcť nedokázali. Navštívili sme odborníka na detskú dušu, ktorý nám povedal, že dieťa je zdravé, a že ide o výchovný problém a oboznámil nás s panovačnosťou u detí. S detskou panovačnosťou sa stretáva čoraz viac rodičov a to aj vďaka technokratickej dobe. Ak sa panovačnosť vymkne spod kontroly, môže viesť až k závislosti od moci.
Táto neľahká situácia nás prinútila v prvom rade zmeniť pohľad na výchovu. Lekár nám na riešenie našej situácie odporučil rozprávanie rozprávok s ukážkou negatívneho a následne korektného správania. Rozprávky môžu byť jednou z ciest, ako dieťa naviesť na požadované sociálne formy správania. Pretože, keď sa dieťa stretáva so situáciou, ktorú dôverne pozná, mení sa jeho celkové sociálne správanie.
Prostredníctvom rozprávok sme dokázali nadviazať cieľavedome zameranú komunikáciu so synom, a podarilo sa nám zvládnuť jeho dôležité vývojové obdobie vzdoru s úsmevom a zbaviť syna panovačnosti. Rozprávkam som dala knižnú podobu, verím, že pomôžu aj iným rodičom.

Ako ste sa cítili, keď vyšla?

Výchovná tematika je dosť citlivá téma, obávala som sa ako na knihu budú reagovať rodičia, ktorí sa snažia dať svojim deťom všetko, všetku lásku, všetku pozornosť, všetok svoj čas, vyčariť im vždy úsmev na tváričke a zrazu vidia, cítia, zažívajú spätnú väzbu inú ako si predstavovali. Každý rodič sa snaží vychovávať svoje dieťa čo najlepšie a ak sa niekedy stretne s výchovným problémom, len veľmi ťažko ho dokáže prijať. Potom, čo knihu zhodnotila vážená pani psychologička slovami, že: „Kniha je veľmi dobre napísaná,“ obavy pominuli. O výchove sa toho už popísalo dosť. Niekedy stačí, riadiť sa inštinktívne a počúvať rady našich skúsených mam a starých mám.

Knihu som písala, ilustrovala, vydávala sama, a celý proces tvorby knihy trval takmer rok. Inšpiráciu som nabrala v presvedčení pomôcť svojmu dieťaťu a opäť mu vyčariť úsmev – navrátiť mu radosť do života. A tu nám pomohli výchovné rozprávky zamerané na negativistické správanie a následné správne správanie, ktoré dokážu dieťa usmerniť. 

Pre koho je kniha určená?

Kniha je určená pre všetkých rodičov, ktorí radi čítajú deťom rozprávky na dobrú noc, alebo hľadajú cestu, ako dieťatko naviesť na požadované formy správania. Kniha je vhodná pre deti predškolského a ranného školského veku. Kniha obsahuje šestnásť úsmevných rozprávok, pričom každá rozprávka je obohatená o výchovný prvok. Dieťa sa môže aktívne zapojiť do odmeňovania hlavného hrdinu prostredníctvom záložky – nemateriálnou odmenou – úsmevom za láskavé, ľudské, úctivé a slušné správanie.
Kniha slúži aj na podporu prvého samo čítania u začínajúcich čitateľov.

Ako dlho trvalo, kým ste ju napísali? Kde ste brali inšpiráciu, keďže ste mama, boli to vaše osobné skúsenosti?

Knihu som písala, ilustrovala, vydávala sama, a celý proces tvorby knihy trval takmer rok. Inšpiráciu som nabrala v presvedčení pomôcť svojmu dieťaťu a opäť mu vyčariť úsmev – navrátiť mu radosť do života. A tu nám pomohli výchovné rozprávky zamerané na negativistické správanie a následné správne správanie, ktoré dokážu dieťa usmerniť. Veľmi nápomocné sú ilustrácie v knihe, ktoré plnia estetickú, výchovnú, vzdelávaciu, mravnú, sociálnu a rekreačnú funkciu. Pri ilustrovaní som sa nechala inšpirovať detskou kresbou, námet mi poskytla šesťročná neterka Tamarka Gavlasová. Pri písaní príbehov som využila osobné skúsenosti, ako aj pedagogické a psychologické vedomosti nadobudnuté počas vysokoškolského štúdia.

Aké máte reakcie na knihu od malých čitateľov a ich rodičov? Viete v priemere odhadnúť, koľko trvá, kým sa zmení ich správanie?

Veľmi sa teším záujmu o knihu u malých poslucháčov a malých čitateľov. Teším sa spätnej väzbe, ktorá sa mi dostáva od rodičov. Ako si deti berú príklad zo situačných príbehov, ako sa mení ich správanie. Cením si aj pozitívne hodnotenia lekárov.
Proces zmeny správania závisí od viacerých faktorov (zdravotný stav, vek dieťaťa, zrelosť dieťaťa, výchovný štýl rodiny a pod.). Keď hovoríme o veku dieťaťa, tak staršie deti nad päť rokov majú radi nové veci, zatiaľ čo mladším deťom je vhodné veci dookola opakovať, vyžadujú si to. Situáciu začnú nielen chápať, ale začnú predpovedať, čo sa stane, a tak získajú pocit porozumenia. Keď si predstavíme svet predškolákov vidíme, že sú obklopení vecami, ktoré sú pre nich nové, nerozumejú im. To znamená, že hnacou silou predškoláka nie je hľadanie nového ako u starších detí ale hľadanie pochopenia, osvojenia si niečoho. Tzn. mladším deťom je vhodné príbehy opakovať päť až desať krát, aby si ich osvojili.

Čítate svojím deťom? Čo najradšej?

Áno, čítame veľmi radi a veľmi často a naozaj všetko určené ich vekovej kategórii. Obľúbené sú u nás ilustrované knihy, rozvíjajúce detskú fantáziu.

Vedeli by ste poradiť, ako motivovať deti ku knihám?

Deti majú prirodzene radi knihy. A ešte radšej majú čas, ktorý môžu popri čítaniu stráviť so svojimi milujúcimi rodičmi, či blízkymi osobami. Čítanie rozprávok poskytuje deťom a rodičom, starým rodičom, blízkym osobám nielen príjemný zážitok strávený v blízkosti najbližších, pocit tepla, bezpečia, nehy, ale aj priestor na edukáciu – výchovu.
Čítanie rozprávok má význam nielen po rozvojovej stránke tvorivosti a fantázie, obohacuje slovnú zásobu, napomáha dieťaťu koncentrovať sa, premýšľať, ale hlavne dáva priestor na komunikáciu medzi dieťaťom a rodičom či dieťaťom a blízkou osobou, priestor na utužovanie vzťahov, vytváranie pocitu dôvery a bezpečia. U dieťaťa možno vzbudiť záujem o knihy aj vizuálnym znázornením textu prostredníctvom ilustrácii.

Máte spisovateľský sen?

Áno, mám rozpísané dve knihy, ktoré by som rada dokončila.

Čítanie rozprávok má význam nielen po rozvojovej stránke tvorivosti a fantázie, obohacuje slovnú zásobu, napomáha dieťaťu koncentrovať sa, premýšľať, ale hlavne dáva priestor na komunikáciu medzi dieťaťom a rodičom či dieťaťom a blízkou osobou, priestor na utužovanie vzťahov, vytváranie pocitu dôvery a bezpečia.

Kto je vaša životná opora?

Manžel a celá rodina.

Čo by ste odkázali začínajúcim autorom?

Ak hľadajú knihu, ktorá by sa im v istých situáciách života mohla hodiť, a takú knihu nenájdu, treba takú napísať. Môžu tak potešiť prípadne pomôcť mnohým ďalším potencionálnym čitateľom. Pripraviť sa na písanie dôsledne, pretože ako napísal Thomas Mann: „Spisovateľ je niekto, pre koho je písanie ďaleko obtiažnejšia činnosť, než pre ostatných ľudí.“ Nebáť sa stať sa samovydavateľom. V zahraničí to robia autori bežne.

Čo plánujete na Vianoce, príp. v budúcom roku? Aké máte najradšej darčeky, sú to knihy?

Čaro Vianoc si budem užívať v kruhu rodiny, je to ten najkrajší dar, aj keď priznávam, že kniha pod stromčekom určite poteší.
Čas vianočných sviatkov by sme radi venovali aj práci, plánujeme nahrať audio verziu rozprávok a pieseň, ktorú napísal manžel Peter Benko ku knihe ÚSMEV NA DOBRÚ NOC.

TIP TOP